VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Je isté, že veterná smršť, ktorá sa prehnala veľkou rýchlosťou (vysoko nad 200 km/hod.) podvečer 19. novembra 2004 Tatrami, vyvolala kalamitu s veľmi negatívnymi účinkami (rozsiahlymi polomami, zvlášť smrekových porastov, ale aj rozsiahlymi škodami na pozemných i dopravných stavbách, vrátane tatranskej električky). Možno očakávať, že tieto negatívne účinky sa budú prejavovať najma v pôdnom edafóne, ale i vo veľmi zhoršenom hydrologickom režime bystrinných vôd a v bioklíme. Vplyvom globálneho oteplovania Zeme može dojsť k dosť prenikavej zmene makroklímy i mezoklímy Tatier.

Víchrica najviac postihla lesné porasty v oblasti predhoria pod pedimentom Vysokých Tatier (700 - 1 100 m n.m.). Pod geomorfologický pojem "podtatranský pediment" zatrieďujem všetky terény vo Vysokých i Západných Tatrách, ktoré v pleistocéne tvorili koncové a čelné ľadovcové morény, niektoré s rozplavenými čelami v podobe fluvioglaciálnych náplavov (In: Príroda TANAP-u 1956, M. Lukniš - Náčrtok geomorfológie Tatier). Pritom nezahrňujem napr. celé fluvioglaciálne náplavy rieky Belej, ktoré siahajú až na letisko Mokraď pri Liptovskom Petre.

Možné prognózy po smršti v Tatrách a pod pedimentom

Južné svahy a mierne naklonené terasové plošiny na predhorí Tatier vôbec, budú v prvých rokoch po veľkom odlesnení smršťou vystavené (1 - 3 roky) intenzívnemu slnečnému žiareniu. Nachádzajú sa tu glejové a oglejené lesné pôdy, ktoré sú časté v nadmorskej výške 800 - 1 400 m, ale i andosólové lesné pôdy v nadmorskej výške 900 - 1 500 m na morénach s blokmi granodioritu i oglejené podzoly na miernejších svahoch pod pedimentom. Po kalamite dojde k rozkladu povrchového humusu v A-horizonte a k degradácii lesnej pôdy. Výpar z lesnej pôdy sa enormne zvýši, preto treba počítať v období suchých liet i jesene, keď zrážky budú nerovnomeme rozdelené, s tienením vysadených sadeníc. Na suchších stanovištiach, ba i tam, kde je blízko bystrina či potok, by bolo vhodné zviesť z nich vodu po vrstevnici jarkami a tým zavlažovať a podmáčať pôdu. Pre revitalizáciu a rýchlejší rast sadeníc sa to vyplatí.

V priebehu prvých dvoch rokov budú smršťou náhle odlesnené svahy zarastať prirodzeným náletom, hlavne xerofytnými druhmi, malinčím, černičím, ale i ruderálnymi a nitrofilnými druhmi (žihľavou a pod.).

Po dvoch až troch rokoch po odlesnení sa začnú na bývalých urbárskych pasienkoch (iba územie Štrbského Plesa a Troch studničiek na Podbanskom neboli urbárskymi pasienkami) objavovať nálety borievky (Juniperus communis), trnky obyčajnej (Prunus spinosa), hlohu (Crataegus sp.), bazy čiernej (Sambucus nigra), ruže šípovej (Rosa canina), svíbu krvavého (Swida sanguinea) a pod. Ich zachytenie a rýchle rozšírenie na obnaženej lesnej pôde môžu podporiť aj 1 - 2 cm široké výsušné trhliny, ktoré vznikajú vysušením pôd za extrémneho slnečného žiarenia v suchšom lete i jeseni. Na južných slnečných svahoch potom nastúpi lieska obyčajná (Corylus avellana), na acidofilnejších, živinami málo zásobených stanovištiach breza previsnutá (Betula pendula), borovica lesná (Pinus sylvestris) a iné. Po ťažbe dreva ťažkými mechanizmami z kalamity došlo na jar 2005 k vytvoreniu hlbších koIají, zvlášť v oglejených lesných pôdach. Tieto koľaje aj na miernom svahu môžu byť miestami zvýšenej erózie, najmä počas nečakaných prívalových dažďov, preto ich treba aspoň naprieč prehradiť vačšími blokmi kameňa alebo brvnami.

Zavodňovacie jarky, lokalizované po vrstevnici, by bolo treba zabezpečiť na strmších svahoch proti erózii a občas ich opraviť a prečistiť, aby slúžili na zvlhčenie lesných pôd i sadeníc.

Tatrám, ale hlavne ich predhoriu pod pedimentom, hrozí nedostatok pitnej vody v dôsledku nerovnomerného rozloženia zrážok počas roka aj kvôli enormnému vyparovaniu z obnaženej lesnej pôdy. Vplyvom procesu mediteranizácie podnebia, ako následku globálneho otepľovania, dochádza k extrémnemu vysušovaniu pôdy, ktorá stráca svoje fyzikálne vlastnosti. Vznikajú výsušné trhliny, v ktorých sa za prudkých dažďov zadržuje voda a vzniká erózia a zosuvy. S týmito problémami sa bude potrebné vážne zaoberať.

Les na predhorí Tatier pod pedimentom v minulosti

Vychádzam pritom z autopsie, keď v roku 1939 (pred 66 rokmi) sme ako kvartáni šli na výlet na Kriváň, spali sme v noci vo Važeckej chate. O tom, ako vyzeral pastevný les v urbári Važca, možem povedať, že keď sme prichádzali zo železničnej stanice Važec k tejto chate, nebolo ju vidieť. Keď sme prišli k nej tak na 300 m, videli sme jej obrysy v riedkom (pastevnom) lese asi 60-ročnom smrekovom poraste. Les tu rástol na oglejenom podzole v nadmorskej výške cca 960 m. Keď sme šli ďalej na Jamské pleso, bol smrekový les podobný, ale redší a o niečo nižší. Terén bol vlhkejší, oglejená pôda zamokrenejšia. V okolí Jamského plesa už bol lesný smrekový porast oveľa nižší, zakrpatenejší a veľmi riedky, lebo sa nachádzal v nadmorskej výške cca 1 470 m. Smerom k Zelenému plesu už smrekový porast rýchlo ustupoval a kráčali sme po brázdených kamenitých pôdach na hrebeň Kriváňa.

Nápadná podobnosť polomov ihličnatého lesa z jesene 1941 a 2004 v Tatrách a na Podtatrí

Pretože prepadavý vietor v hornom Liptove zvaný "Poljak" sa už aj v nedávnej minulosti prejavil rovnakou silou a formou polomu lesa, napr. na okolí Štrbského plesa, ale i Troch studničiek, možno vysloviť mienku, že sa to bude občas vyskytovať aj v budúcnosti. Totiž smršťou boli odťaté rôznoveké ihličnany vo výške 2 - 7 m nad zemou, tie s menšou hrúbkou bližšie nad zemou, staršie a hrubšie stromy boli zlomené vyššie. Pri mladinách smreka 19. 11. 2004 došlo veľkou rýchlosťou padavého uragánu k zľahnutiu tyčovín až na zem, pričom smršťou došlo k povytiahnutiu ich koreňového systému v smere pôsobiacej víchrice. Toto bolo umožnené i preto, že oglejené lesné pôdy i podzoly na Podtatrí boli predtým dažďami intenzívne premočené.

Očakávané značné zmeny v hydrológii Tatier a v ich predhorí

V dôsledku globálneho otepľovania Zeme dochádza v Tatrách a v ich predhorí už i dnes k určitej zmene mezoklímy napr. aj tým, že 19. 11. 2004 sa akosi oneskoril tzv. jadranský vplyv z októbra až na november. Išlo o náhly vpád frontálnych klimatických systémov v podobe extrémnej, veľmi zrýchlenej padavej smršte, a tým k ničivým polomom.

Vplyvom náhleho odlesnenia veľkej plochy smršťou a v súvislosti s procesom globálneho otepľovania dojde v bystrinných tokoch i riekach k rozkolísaniu odtokových pomerov počas roka, a to až tak, že v pomerne krátkom období môže stúpnuť voda vysoko nad normálny stav v riečisku.

Nemožno povedať, že skalné štíty Tatier, či už Vysokých alebo Západných, sa vôbec nemenia. Zvlášť na početných extrémnych južných svahoch bude vplyvom vyššej slnečnej radiácie dochádzať od jari do jesene k intenzívnejšiemu mechanickému zvetrávaniu a potom k intenzívnejšiemu zvetrávaniu v zime a k padaniu kamenných lavín.

V nadmorskej výške nad 1 500 m možno očakávať zvýšenie arídnosti klímy a v glaciálnych jazerách viditeTný pokles hladiny vody. Dojde k znižovaniu kondenzácie vzdušných vodných pár na preschnutých skalných, prevažne granodioritových svahoch, zníži sa relatívna vlhkosť vzduchu, čo okamžite zvýši transpiráciu rastlín a vôbec klimaticky podmienený výpar z lesných pôd. Ako kompenzáciu zvýšeného výparu bude treba vo zvýšenej miere chrániť územia s rašelinovými lesnými pôdami v nadmorskej výške 800 - 1 450 m, ktoré sú počas roka optimálne zvlhčované. Hlavne v prírodných rezerváciách (PR) by bolo vhodné tieto územia ponechať bez ťažby dreva z polomov. Toto platí aj pre oglejené pôdy v PR.

Vplyvom globálneho otepľovania, ako aj v dôsledku zmeny ekosystému môžeme veterné smršte v Tatrách očakávať v skrátených periódach 40 - 50 rokov. Na základe sledovania odolnosti lesných, prevažne ihličnatých porastov voči poslednej veľmi ničivej smršti môžem povedať, že rovnako mladiny ako zrelé porasty (i vyše 120-ročné) ani v budúcnosti pravdepodobne neodolajú podobným extrémnym víchriciam.

Prognóza

Možno vysloviť prognózu, že po smršti v Tatrách 19. 11. 2004 v dôsledku viacerých vplyvov, vrátane globálneho otepľovania Zeme, dojde k zvyšovaniu arídnosti klímy. Na základe rozboru perového spektra, t. j. perového diagramu z holocénneho rašeliniska Rohre Wiese pri Hrabušiciach vieme o tom, že borovica lesná (Pinus sylvestris), smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba) i buk lesný (Fagus sylvatica) rástli na predhorí i na pedimente Vysokých Tatier už pred 6 tisíc rokmi. V reminiscencii spred 66 rokov uvádzam, ako vyzeral smrekový pastevný les, keď sme šli ako gymnazisti z Važeckej chaty cez Jamské pleso na Kriváň. Nápadná je podobnosť polomov ihličnatého lesa z jesene 1941 a po ničivej smršti 19. 11. 2004.

Pri riešení otázok trvalo udržateľného rozvoja Vysokých Tatier treba postupovať veľmi uvážlivo, komplexne a systémovo, pričom unikátne prírodné hodnoty Tatier musia byť prioritné. Revitalizáciu je potrebné prispôsobiť novým prírodným danostiam, periodicite ničivých víchric cca 50 rokov. Narušenú ekologickú stabilitu v pôde, vode, klíme, hydrológii, v lesných zoocenózach a fytocenózach treba čo najskor obnoviť, a to i v rámci zosúladenia a koexistencie záujmov v území.

Doc. RNDr. Jaromil Húsenica - TU Zvolen