Vstup pro předplatitele: |
Na patách naděje
Léto.
Léto, které nevyšlo.
Proč skřivanům se hrdlo zadrhlo?
Kdo připínal torzům křídla motýlí?
A kdo byl smyčcem bez houslí?
Na minutovou ručičku lákali
jsme čas.
Je večer. Vysoký až k svítání.
Zbrojíř naděje.
Večer, kdy úzkost taje v dým
a z popele, co po pastýřských
ohních zbyl,
vzlétl jestřáb, sivý pták,
nesmrtelnou perutí.
Nad hory, nad doly.
Zlatem harfy odlétalo léto
a duše svlékala se
pro budoucí dny,
pro světlo nepodpírané berlemi.
(Vít Obrtel)
Jarabina oskorušová (Sorbus domestica L.) patrí medzi naše domáce zriedkavé lesné dreviny, ktorej populácie radikálne poklesli v posledných desaťročiach nielen na Slovensku, ale aj v celej oblasti jej rozšírenia. Medzi ostatnými jarabinami vyniká tým, že je geneticky izolovaná vo vlastnej sekcii Cormus a je jedna z mála jarabín, ktorá sa s ostatnými jarabinami nekríži. V lesnom prostredí sa vyskytuje ojedinele z dôvodu nižšej konkurencieschopnosti voči ostatným drevinám a vysokým nárokom na svetlo. Poznáme ju skôr ako solitérne stromy v starých opustených viniciach, kde bola využívaná ako extenzívna ovocná drevina. Napriek tomu, že z európskych drevín má najhustejšie jadrové drevo (0,88 g/cm3) nenachádza širšie uplatnenie ani v lesnom hospodárstve, z toho vyplývajúc, ani miesto na drevárskom trhu. Poďme si však povedať niečo o rozšírení tejto vzácnej dreviny, nazývanej aj „kráľovná páleníc“ na Slovensku. Vertikálne vystupuje do nadmorskej výšky 600 m. Vyhýba sa mrazovým kotlinám a jej rozšírenie kopíruje vhodné oblasti na pestovanie viniča hroznorodého. V poslednej dobe sú experimentálne výsadby na severnejších miestach, napr. v regiónu Turiec, kde zatiaľ rastie bez väčších problémov, avšak tieto poznatky nemáme dlhodobo overené. Aby sa oskoruša na Slovensku zachovala, nasleduje zopár bodov a odporúčaní, ako túto cennú drevinu z našej krajiny nestratiť:
Predpokladá sa, že s nástupom vyšších teplôt a poklesu množstva zrážok budeme mať na Slovensku optimálnejšie podmienky pre pestovanie tejto dreviny.
Ladislav Bakay, Michal Pástor
Ing. Ladislav Bakay, PhD., (1983), odborný asistent katedry biotechniky parkových a krajinných úprav SPU v Nitře,
ladislav.bakay(zavináč)uniag.sk
Ing. Michal Pástor (1989), doktorand na fakultě ekologie a environmentalistiky na TU ve Zvolenu,
michalpastor(zavináč)gmail.com