Čtení na tyto dny

Česna

Včely snášejí vosk na pečeti
a pohankový med
na dvoje sliby pod přísahou
na ztuhlý úsměv kolem úst

V té dvojí lásce zapřisáhlé
nebeskou modří drnčí na zápěstí sklo

Matku včelstev vynášejí z úlu
česnem - puklinou v pečeti

(Jindřich Zogata
Dým ohnic, 1991) 

 

Doporučujeme ke čtení

Ubývá u nás ptáků?

Alena Klvaňová, č. 2/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Nová chráněná území v Brně

Vilém Jurek, č. 2/2024, s. 32-33, pro předplatitele

Přírodní řeky jako překvapení Polska

Roman Barták, č. 2/2024, s. 34-35

Návrat vlčího zpěvu Jaroslava Monte Kvasnici

Jiřina Lacinová, č. 2/2024, s. 44-45

Pouť na Svatou Horu II. Pěší putování

Václav Štěpánek, č. 1/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Putování za vyplaveným dřevem

Petr Čermák, č. 1/2024, s. 20-22, pro předplatitele

Beskydy Rudolfa Jandy. Věnováno 50. výročí vzniku CHKO Beskydy

Václav Štěpánek, č. 1/2024, , pro předplatitele

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Rozšírenie gaštana jedlého na Slovensku


Michal Pástor, Ladislav Bakay, č. 1/2015, s. 19-21

Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.) sa pestuje ako významná ovocná drevina v sadoch a záhradách, no úspešne sa rozšíril aj do lesných porastov ako melioračná a medonosná drevina. V posledných rokoch sa zdravotný stav gaštana jedlého na Slovensku neustále zhoršuje najmä v dôsledku výskytu dvoch ochorení, rakoviny kôry a atramentovej choroby, spôsobených parazitickými hubami Cryphonectria parasitica a druhmi rodu Phytophtora. Negatívny účinok týchto húb na gaštan jedlý sa v posledných rokoch výrazne zvyšuje v dôsledku výskytu suchých a teplých rokov. Fyziologicky oslabené jedince sú potom oveľa náchylnejšie voči ataku živočíšnych škodcov. Samotný rod Castanea zahŕňa okolo 13 druhov, pričom v Európe sa vyskytuje iba jeden, a to gaštan jedlý (európsky). Je teplomilnou a vlhkomilnou drevinou stredomorskej - mediteránnej klímy, preto u nás nemá ekologické optimum. Vertikálne vystupuje do nadmorskej výšky 600 m, no niektoré solitéry nájdeme výnimočne aj vo vyšších polohách. Preferuje pahorkatiny južného a juhovýchodného Slovenska. Vyhýba sa mrazovým kotlinám a nížinám, kde sú nestabilné klimatické podmienky počas dňa i roka. Preferuje hlboké, výživné pôdy s pH 4 - 6,5. Neznáša vápnité pôdy.

Rozšírenie gaštana jedlého na Slovensku, ktoré prvýkrát komplexne popísal významný dendrológ Dr.h.c. doc. Ing. František Benčať, DrSc., je sústredené do piatich hlavných podoblastí:

1. Podoblasť malokarpatsko-dolnopovažská (bratislavská). Zahŕňa geografické celky ako Záhorskú nížinu, južnú časť Myjavskej pahorkatiny, Malé Karpaty, východné svahy Bielych Karpát, Trnavskú tabuľu, Trenčiansku a Ilavskú kotlinu, západnú časť Strážovskej hornatiny a Považského Inovca. Najviac jedincov gaštana jedlého rastie na svahoch Malých Karpát v úseku Bratislava - Modra. V tejto oblasti sa nachádza aj najväčší jedinec gaštana jedlého na Slovensku. Rastie v blízkosti vinohradov v obci Častá a dosahuje obvod kmeňa 866 cm. Jeho vek sa odhaduje na 500 rokov. Výskyt gaštana jedlého v tejto oblasti je spätý s Rimanmi, ktorí tu začali najprv pestovať vinič a drevo z gaštana využívali na výrobu kolov a sudov.

2. Podoblasť Inovecko-tríbečských hôr (hornonitrianska). Zaberá geografické celky - Nitriansku tabuľu, východnú časť Považského Inovca, južnú časť Strážovskej hornatiny, Hornú Nitru, Vtáčnik, Krížsku kotlinu, Hronský Inovec, Tríbeč, Žitavskú tabuľu, Hronskú tabuľu. Za hlavné centrum, odkiaľ sa rozšírili gaštany do celej podoblasti a pravdepodobne aj mimo nej, sa pokladá Jelenec. Ide o jediný „gaštanový prales“ na Slovensku, ktorý sa nachádza pod zrúcaninou hradu Gýmeš. Prvé zmienky o existencii gaštanov spod tohto stredovekého hradu pochádzajú už z 13. st.

3. Podoblasť Štiavnicko-krupinských hôr (modrokamenská). Zaradené sú sem geografické celky - Ipeľská tabuľa, Ipeľská kotlina, Krupinská vrchovina, Štiavnické pohorie, Javorie a Zvolenská panva. Najstaršie a najdôležitejšie centrum, ktoré ovplyvnilo ďalšie rozširovanie do celej podoblasti, predstavuje Modrý Kameň. Traduje sa, že gaštany sem priniesli Turci v 16 st., ktorí v tom čase plienili veľkú časť Uhorska.

4. Podoblasť Slovenského rudohoria. Je najmenšia a zahrňuje juhozápadnú a južnú časť Slovenského rudohoria až po Rožňavu, Lučenskú kotlinu a Rimavskú kotlinu. Za najstaršiu lokalitu sa považuje Krná, ktorá sa stala hlavným centrom pre rozširovanie gaštana v podoblasti.

5. Podoblasť východoslovenská. Je to najmladšia oblasť spomedzi všetkých a zahrňuje Košickú kotlinu, Slánske pohorie, Potiskú nížinu, východný okraj Šarišskej vrchoviny a južnú časť Ondavskej vrchoviny a Vihorlatu. Hlavné centrum šírenia gaštana v tejto podoblasti sa nedá označiť, aj keď najstaršie exempláre sa nachádzajú v Slanci a Michalovciach. Je pravdepodobné, že gaštany sem prenikli zo susednej Zakarpatskej Ukrajiny z okolia Užhorodu alebo Mukačeva.

Michal Pástor, Ladislav Bakay


Ing. Ladislav Bakay, PhD., (1983), odborný asistent katedry biotechniky parkových a krajinných úprav SPU v Nitře, ladislav.bakay(zavináč)uniag.sk

Ing. Michal Pástor (1989), doktorand na Fakultě ekologie a environmentalistiky na TU ve Zvolenu, michalpastor65(zavináč)gmail.com

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu