VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Čo sú to moruše? Častá to otázka nasledujúca po tom, ako niekomu spomeniem, že mám veľmi rád toto takmer zabudnuté ovocie. Moja odpoveď tiež nebola dlhý čas veľmi zrozumiteľná, či inteligentná. Odpovedal som asi tým štýlom, že sú to stromové maliny, či jahody, vždy sa mi to plietlo, a aj dnes sa vždy radšej spýtam rodičov, či starých rodičov: Ako sa to vlastne volajú tie moruše po našom? „Sú to stromové jahody.“ Nikdy som však nepochopil, prečo ich tak vlastne voláme. Veď tak nevyzerajú ani nechutia.

Moruša je ovocný strom, ktorý rastie zväčša v južnejších, a teda teplejších oblastiach Slovenska s miernejšou klímou. Je nenáročná na živiny v pôde, pretože má bohatý, hlboko koreniaci koreňový systém, ktorým si vie zabezpečiť vodu a minerálne živiny z hlbších vrstiev. Má rada výslnné miesta, a preto je vhodné sadiť ju na voľné priestranstvo alebo aspoň v dostatočnej vzdialenosti od ostatných stromov v záhrade (minimálne 10 - 15 m). Treba myslieť na to, že moruše sú vzrastlé a rady sa rozkošaťujú. V okolí stromu je potom vhodné nechať čo najmäkší trávnik, pretože dozreté plody moruše odpadávajú samé, a teda je dobré, keď padnú na čo najmäkšiu a čistú plochu. V prípade, že plody tvrdohlavo ostávajú visieť v korune, moruša sa strasie a plody sa pozbierajú na zemi. Keď hovorím o moruši, predstavujem si čierny plod veľkosti maliny so stopkou, po „botanicky“ sa to charakterizuje ako združené súplodie, t.j. vzniká tým, že ináč voľné plody sú len spojené, nie zrastené. Moruše, tak ako ostatné ovocné dreviny, majú viacero odrôd. Zjednodušene sa dá hovoriť o moruši bielej a moruši čiernej, pričom farba plodov moruše bielej varíruje od krémovo-bielej po čiernu. Nerád by som tu robil reklamu, no podľa mňa je moruša čierna chutnejšia a vhodnejšia na akékoľvek spracovanie, aj keď plody moruše bielej vraj chutia po mede. Ešte stojí za zmienku moruša trnavská, ktorá bola vyšľachtená z moruše čiernej a popísaná bola v polovici 20. storočia; táto moruša má oproti predošlým dvom o niečo väčšie čierne plody.

Odkiaľ k nám moruša prišla?

Je známe, že moruša biela bola do Európy privezená z Číny v priebehu dvanásteho storočia ako jediná možná potrava (listy) pre motýľa priadku morušovú. Z kukiel priadky morušovej sa získava hodváb, najpevnejšia tkanina na svete (spolu s vláknom pavúkov), ktorá bola a aj je veľmi cenným tovarom. Za domov moruše čiernej sa považujú dve oblasti, severná časť Iránu a územie Libanonu a Sýrie.

Moruše a naše zdravie

Možno to bude znieť prekvapivo, ale podľa odborníkov a aj podľa môjho tela sú moruše ovocím, ktoré obsahuje najviac vitamínov, vlákniny a minerálnych látok zo všetkého u nás pestovaného ovocia. Je to ovocie, z ktorého sa nedá prejesť, a čo je ešte zaujímavejšie (aspoň pre dievčatá určite), nedá sa z neho pribrať. Dokonca sa hovorí, že plody moruše majú protirakovinové účinky. Ale pekne poporiadku.

Už rímsky básnik Horácius sa vyjadril o morušiach veľmi pochvalne, keď povedal: „Ille salubres aestates pereget, qui nigris prandia motis finiet ante gravem quae legerit arbore Solem.“ Čo v slovenskom preklade môžeme rozumieť ako: Ten prežije v zdraví leto, kto bude jesť po raňajkách čierne moruše trhané zo stromu, kým nepáli slnko. Od 16. storočia sa dochovávajú záznamy o využití rôznych častí (plody, kôra, listy) moruší na prevenciu, či liečenie niekoľkých druhov chorôb, poranení a zápalov. Tak napr. plody sa odporúčali použiť pri zápaloch a na zastavenie krvácania. Kôra moruše sa používala pri bolestiach zubov, listy pri uštipnutí hadom a ako protilátka pri otrave prilbicou modrou (Aconitum napellus) [oměj šalamounek - pozn. red.]. Odvar z kôry sa používal proti hlístam. Vetvičky moruše sa používali ako analgetikum a tiež na liečbu reumy, a znižovanie krvného tlaku. V súčasnosti sa plody moruše odporúčajú používať pri bolesti hrdla, chudokrvnosti, tiež ako mierne preháňadlo a proti celkovej slabosti organizmu. Listy, ale aj plody majú antibakteriálne účinky, pri chorobe znižujú teplotu, bolesť hlavy. Odvar z listov dokáže stimulovať tvorbu inzulínu. Na reguláciu hladiny cukru v krvi sa používa prášok zo suchých listov zbieraných v júli a auguste (5% odvar varený 3 minúty, piť 2 - 3 šálky denne). V homeopatii sa využívajú listy moruše na prípravu roztierateľného prípravku TEEP, ktorý sa pripravuje z čerstvých listov a ordinuje sa ako alopatický prípravok.

Mňam, moruše!

Využitie zrelých plodov moruše je vskutku pestré, teda pokiaľ ich hneď pri zbere všetky nezjeme, čo sa mne stáva veľmi často. Ale o tom inokedy, teraz sa pozrieme zase trocha do minulosti.

Starí Tadžikovia už od dávna sušili plody moruší a mleli ich na akúsi múku, ktorú potom používali na najrôznejšie účely, trebárs aj ako sladidlo do nápojov. Rimania sa zase nezapreli a začali používať moruše na výrobu vína (vinum moratum). Aj v jednej rázovitej slovenskej obci (Pukanec) s dlhoročnou tradíciou pestovania moruší sa pripravuje už oddávna morušové vínko. No aby som nepropagoval len alkoholické nápoje, tak musím povedať, že rovnako dobrá, ak nie lepšia ako morušové víno je šťava z moruše. Pripraviť si ju môžeme na mnoho spôsobov; tu je jeden: Do litra čistej šťavy z moruší prilejeme štvrť litra vody, pridáme niekoľko lyžíc cukru a ochutíme citrónovou šťavou, dáme vychladiť do pivnice, či chladničky a môžeme piť. Odkedy sa ľudia naučili páliť z ovocia pálené, tak moruše sa stali jedny z najvyhľadávanejších ovocín na výrobu pálenky, pretože 55° morušovici sa chuťou vyrovná len máloktorá pálenka, okrem toho má vraj liečebné účinky. Veľmi obľúbeným produktom moruší je aj džem. Pri jeho príprave sa však musia používať zrelé plody, inak by bol kyslý a nelahodný. Moruše môžeme tiež zavárať a sú veľmi vhodnou prísadou do koláčov rôznych druhov. Plody majú určite aj iné využitie, ktoré si budete vedieť dohľadať už aj sami. Teraz ešte to podstatné, z čoho sa skladá plod moruše: 78 % voda, 18 % cukry, 0,85 % organické kyseliny, 0,35 % popoloviny, 1,4 % dusíkatých látok, 0,04 % pektínu. Z vitamínov najviac vitamíny C, E a menej vitamíny B1, B5, B6 a β-karotén.

Ako si vypestovať či rozmnožiť moruše

Rozmnožovanie moruší sa vo všeobecnosti považuje za dosť problematické. Ak chce niekto pestovať a rozmnožovať moruše, tak musí spĺňať tri kritériá: musí byť trpezlivý, musí mať dostatočné skúsenosti s rozmnožovaním ovocných druhov a musí mať aj kvalitné informácie o druhu, ktorého množeniu sa ide venovať. Z týchto dôvodov som sa pred tromi rokmi rozhodol radšej si kúpiť stromček čiernej moruše, než si ho nejakým spôsobom stvoriť sám. Mal som šťastie a kúpený stromček, ktorý mi posielali z Dunajskej Stredy poštou, sa uchytil, no keďže som neurobil to, čo sa všade odporúča, t.j. neskrátil som všetky halúzky v korunovej časti stromčeka na minimum (iba jeden- dva púčiky), tak mi stromček zaspal vo vývoji na celý rok. Ide totiž o to, že pri presádzaní sa časť korienkov stromčeka poškodí a tiež chvíľu trvá, kým sa nepoškodené korienky uchytia na novom stanovisku. V tomto čase je vhodné čo najviac z nadzemnej časti stromčeka odstrániť, a to najmä preto, aby nemali korienky, ktoré nedokážu vyživiť v tej chvíli celý stromček, stres z požiadaviek nadzemnej časti rastliny. Takže nezabudnite, pokiaľ budete sadiť mladý stromček moruše, tak ho smelo obstrihajte úplne na krátko, naozaj mu tým pomôžete.

Zmienim však aj jeden spôsob vegetatívneho množenia moruší, ktorý je podľa odborníkov najlepší, pretože zachováva 100 % vlastností materskej rastliny, čo je veľmi dôležitá vec (zvlášť pokiaľ má tá rastlina výborné plody). Jedná sa o tzv. množenie vzdušným potápaním. Ide tu vlastne o vcelku jednoduchý úkon, kedy nasunieme na konár, ktorý rastie na strome, debničku, či fľašku. Umiestnime ich tak, aby každá ich strana bola rovnomerne vzdialená od konára. Keď sa nám to podarí, upevníme ich, tak aby nemohli spadnúť, a priestor vo vnútri naplníme pôdou a machom (mach čo najbližšie ku konáriku). Ešte pred tým však musíme odstrániť na konáriku 1 - 2 cm široký pás kôry a lyka. Robíme to preto, že práve z toho miesta, kde sme odstránili lyko, by mali začať zapúšťať korienky do pôdneho substrátu v debničke. Samozrejme takýto proces rozmnožovania trvá určitý čas, spravidla 2 - 3 roky, počas tohto obdobia musíme najmä v lete pôdu v debničke aspoň občas zalievať vodou. Ja som si tento spôsob vyskúšal minulú jeseň na mojej obľúbenej moruši, z ktorej by som chcel mať mladé stromčeky, takže som zvedavý, ako to dopadne, pretože nie vždy sa to podarí.

Moje prvé zážitky s morušami sa viažu k jednej tete, ktorá bývala na našej ulici a na dvore mala pekný pestovaný trávnik, uprostred ktorého stála vzrastlá moruša čierna. Keď dozreli na tejto moruši v lete plody, tak sme sa zobrali všetky deti z ulice a začali sme tetu navštevovať skoro každý deň, pretože tie moruše boli vskutku výborné a ich chuť si vedia moje chuťové poháriky vybaviť ešte aj dnes. Bohužiaľ teta už dávno nežije, no moruša ešte stále stojí, hoci ju nový majitelia skutočne veľmi poničili, mne však ostali pekné spomienky na tetu, morušu a dvor, na ktorom sme sa hrali ako deti.

Informácie pre tento článok boli čerpané z veľkej časti z diplomovej práce Branislava Mikuška: Výskyt moruše čiernej (Morus nigra) v okolí Pukanca, ktorá je voľne dostupná na internete.

Tento článek už byl otištěn ve studentském časopisu eFEEkt (Technická univerzita ve Zvolenu) na jaře 2014.

Peter Gáborík, student na Fakultě ekologie a environmentalistiky (FEE) ve Zvolenu, peter261504(zavináč)gmail.com