VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Lúky patria už po celé stáročia k neodmysliteľným biotopom dotvárajúcim ráz našej krajiny. A to aj napriek tomu, že väčšina lúk a pasienkov v našich klimatických podmienkach vznikla a rozšírila sa až činnosťou človeka na miestach, kde predtým rástol les. V našich podmienkach nachádzame totiž prirodzené travinné ekosystémy iba vo vysokých horách nad hornou hranicou lesa a na malých plochách na rašeliniskách, prameniskách, v nivách riek, na pieskoch a skalách. Lúky sú špecifickým typom travinných ekosystémov Európy a vznikli v súvislosti s potrebou zabezpečiť krmivo pre domáce zvieratá.

Rozličné ekologické podmienky umožnili vznik rôznych typov lúk. Na plytších pôdach otočených na juh, tam kde je nedostatok vlahy a vysoká teplota, sa vytvorili vzácne, druhovo pomerne bohaté, suchomilné a teplomilné spoločenstvá - xerotermy. Organizmy, ktoré tu nachádzajú svoj domov, sa museli prispôsobiť extrémnym ekologickým podmienkam - vysokým teplotám, vysokej intenzite slnečného žiarenia a nedostatku vody v pôde. Xerotermy patria k najohrozenejším trávnym porastom v celoeurópskom meradle, a preto by sme radi predstavili trochu bližšie tieto porasty na Slovensku.

Rastlinné spoločenstvá xerotermov

Xerotermné travinno-bylinné spoločenstvá sa viažu na teplé oblasti Slovenska, hlavne na predkarpatské pohoria, ktoré sú v kontakte s Panónskou kotlinou. Vyskytujú sa na pôdach chudobných na živiny, na vápnitom, sprašovom a vulkanickom podloží (Festucion valesiacae) alebo na kyslých horninách (Koelerio-Phleion phleoidis). Na zložení biotopov sa podieľajú rastliny dobre znášajúce letné vysychanie substrátu, ako aj vzácne kontinentálne, submediteránne a ponticko-panónske druhy rastlín i hmyzu.

Na otvorených xerotermných biotopoch strmých svahov obyčajne prevládajú úzkolisté trávy ako kostrava žliazkatá (Festuca rupicola), kostrava valeská (Festuca valesiaca), ale aj lipnica bádenská (Poa badensis) a lipnica drsná (Poa scabra). Veľmi atraktívne sú ozdobné trávy, napr. druh rodu kavyľ (Stipa) alebo zlatofúz južný (Chrysopogon gryllus), vysoká tráva bežne sa vyskytujúca na slnečných stráňach Východných Karpát. Niektoré druhy ostríc, ako napr. ostrica nízka (Carex humilis), vytvárajú výrazné kruhové trsy, ktoré uľahčujú rast na plytkých pôdach. Okrem tráv a ostríc tu rastie aj veľké množstvo kvitnúcich rastlín, medzi nimi napr. nevädza tmavopurpurová (Centaurea atropurpurea) a hlaváčik jarný (Adonis vernalis). Pre xerotermné biotopy je typické, že floristický aspekt sa rýchlo mení, čo sa prejavuje striedaním dominantného sfarbenia z týždňa na týždeň.

Živočíchy xerotermov

Živočíšny svet xerotermných biotopov je veľmi pestrý a bohatý. Rôznorodé je na nich najmä zloženie rôznych skupín hmyzu. Výskyt jednotlivých druhov na xerotermných stanovištiach je podmienený viacerými faktormi. Na prvom mieste je to typ substrátu, ďalej prítomnosť potravy a vhodná mikroklíma.

Xerotermy sú charakteristické vysokou druhovou diverzitou pavúkov (Aranea), ktorá je podmienená vhodnou geografickou polohou v centre Európy a veľkým množstvom typov habitatov. Neoddeliteľnou súčasťou fauny xerotermov je modlivka zelená (Mantis religiosa) a zástupcovia rovnokrídlovcov (Orthoptera), medzi ktorými nachádzame rôzne druhy kobyliek i koníkov. O ich prítomnosti svedčia aj akustické prejavy (stridulácia) šíriace sa z porastu. Suché a teplé stanovištia obývajú aj viaceré druhy blanokrídlovcov (Hymenoptera), medzi ktorými nájdete samotárske včely, hrabavky, murárky či kutavky. Okrem potravy tu nachádzajú vhodné miesta na hniezdenie. Podobne ako v iných lúčnych biotopoch nájdeme aj tu poletovať medzi kvetmi viacerých zástupcov motýľov (Lepidoptera). Ich prítomnosť je podmienená najmä výskytom živných rastlín, ktoré sú potravou pre húsenice. Xerotermy sú dôležitým domovom aj pre mnohé druhy chrobákov (Coleoptera).

Z plazov (Reptilia) sú pre xerotermy typické jašterice, predovšetkým jašterica zelená (Lacerta viridis), ktorá je charakteristickým predstaviteľom nižších a stredných nadmorských výšok. Jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) je viac ekologicky prispôsobivá a vystupuje aj do vyšších nadmorských výšok a jašterica múrová (Podarcis muralis) je typický obyvateľ oslnených skalnatých biotopov. Z hadov sa najmä v krovinatej lesostepi pravidelne vyskytuje užovka stromová (Zamenis longissimus) a užovka hladká (Coronella austriaca). Fauna vtákov (Aves) a cicavcov (Mammalia) je na xerotermoch výrazne ovplyvnená susednými biotopmi.

Význam a ohrozenie

Teplomilné a suchomilné travinné biotopy sú domovom pre mnohé endemické a ohrozené druhy. Patria k najohrozenejším lúčnym biotopom v celoeurópskom meradle a takmer všetky sa zaraďujú medzi biotopy európskeho významu, ktoré sa chránia v rámci sústavy Natura 2000.

Keďže z hospodárskeho hľadiska majú xerotermy len malý význam, patria k typom, ktoré výrazne ohrozuje opúšťanie pôdy, dôsledkom čoho dochádza k postupnému zarastaniu xerotermných lúk náletovými drevinami. Negatívny dopad má na nich najmä ústup ovčiarstva. Viaceré lokality boli v minulosti zničené aj dôsledkom rozorania a premenou na ornú pôdu alebo dôsledkom zalesnenia, často nepôvodnými drevinami.

Manažment

Pre zachovanie vzácnych xerotermných spoločenstiev je najdôležitejšie zabezpečiť ich manažment, inak im hrozí zarastenie drevinami. V zanedbaných porastoch je nevyhnutné odstrániť najprv náletové dreviny a následne zabezpečiť pravidelnú pastvu v období od apríla do júna. Ideálna je kombinovaná pastva ovcami aj kozami. Ovce sa zameriavajú na spásanie spodnej časti porastu, predovšetkým na mäkké nekvitnúce trávy, ktoré spásajú na nízku výšku (menej ako 3 cm). Kozy zase obľubujú spásať rastliny vo vyššej výške, a to predovšetkým kvitnúce trávy a tiež listy a lyko drevín, čím eliminujú ich rast. Rôznodruhové stádo je preto vhodnejšie na spásanie xerotermov ako stádo pozostávajúce len z jedného druhu.

Menej vhodnými, avšak za istých okolností prípustnými postupmi sú kosenie s odnosom sena, ktoré pomáha pri eliminácii mezofilných druhov tráv, ktoré sa šíria v opustených porastoch a znižujú ich diverzitu, mulčovanie a vypaľovanie.

Príklad dobrej praxe - záchrana xerotermov na Devínskej Kobyle

K biodiverzitne najvýznamnejším stepným a xerotermným lokalitám na Slovensku patrí územie európskeho významu Devínska Kobyla (SKUEV0280) pri Bratislave, chránené národnou legislatívou ako národná prírodná rezervácia.

Devínska Kobyla patrí k prírodným klenotom nášho hlavného mesta a je jednou z najnavštevovanejších turistických lokalít Bratislavy. Nádherné pestro zakvitnuté lúky uchvacujú návštevníkov svojou krásou už celé desaťročia. Najmä jarný aspekt zanecháva nezabudnuteľné obrazy, v ktorých dominujú žlto kvitnúce hlaváčiky, poniklece či rôzne druhy vzácnych orchideí. Pestro kvitnúce svahy sú domovom mnohých vzácnych druhov teplomilného hmyzu, ako je májka fialová, sága stepná či červeno-čierne sfarbený pavúk stepník červený.

Rozmanitá príroda Devínskej Kobyly je výsledkom tradičného obhospodarovania, ktoré sa tu praktizovalo po celé stáročia. Pestré stepi za svoj nelesný charakter vďačia pastve, ktorá v území prebiehala intenzívne až do 60. rokov 20. storočia. Keď územie získalo legislatívnu ochranu, bola v ňom pastva zakázaná a otvorené stráne začali postupne zarastať. Prísne ochranárske opatrenia paradoxne územiu uškodili.

Dnes sú mnohé miesta v pokročilom štádiu sukcesie. Vzácne orchideje, poniklece, hlaváčiky či teplomilný hmyz nenachádzajú v tieni šíriacich sa kríkov miesto pre život a ich počty z roka na rok klesajú. Ich počty ohrozuje aj ilegálny zber. Na mnohých miestach sa agresívne šíri najmä agát (Robinia pseudoacacia) a pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), ktoré patria medzi invázne rýchlo sa šíriace dreviny. Bez zásahu človeka a obnovy manažmentu na lokalite sú xerotermy Devínskej Kobyly odsúdené na zánik.

Zachrániť tento jedinečný klenot Bratislavy sa rozhodli mimovládne organizácie Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie a Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), ktoré spolu so Štátnou ochranou prírody SR vypracovali projekt, ktorého cieľom je obnoviť stepi v území odstránením šíriacich sa náletových drevín na lúkach v rezervácii, obnoviť pastvu na lokalite a zachrániť unikátne stepné spoločenstvá na ploche 58 ha. Ide o doteraz najrozsiahlejší projekt obnovy stepných biotopov na Slovensku. Projekt je financovaný zo zdrojov EÚ a MŽP SR v rámci projektu LIFE+ Príroda Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislava a Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie (DBU) v rámci projektu Ochrana druhov a biotopov v národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla. Obnova lúčnych spoločenstiev na Devínskej Kobyle sa začne realizovať v lete 2015.

Veríme, že projekt realizovaný na Devínskej Kobyle pomôže zachovať toto jedinečné prírodné dedičstvo a motivuje k realizácii obdobných projektov aj na iných miestach Slovenska.

Literatúra

Kalivodová E., David S., Šteffek J., Kalivoda H. a kol.: Xerotermné biotopy Slovenska. Združenie BIOSFÉRA, Bratislava, 2006, 89 s. (dostupné na internete: http://steppe.at/Trockenrasen%20Slowakei.pdf)

Královičová A., Herianová S. (eds.): Svet Karpát. Príručka k environmentálnej výchove. Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 2009, 365 s.

Šefferová Stanová V., Čierna Plassman M. (eds.): Manažmentové modely pre údržbu, ochranu a obnovu biotopov. Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie a Botanický ústav SAV, Bratislava, 2011, 41 s. (dostupné na internete: http://www.daphne.sk/mm/manazmentove-modely) 

Viceníková, A. (ed.): Svet lúk a pasienkov. Príručka pre učiteľov základných škôl. Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 2000, 2003, 154 s.

Mgr. Barbara Immerová a Mgr. Monika Chrenková, PhD. - pôsobia ako ekológovia v Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne v Bratislave