Čtení na tyto dny

Z plných plic

Na pně kolměji
slunce dopadá

Zvedá ke kamni kámen

Město zajíká se kosy
Nemají na bílou košili
Poskakují v kabátcích klarinetů

Město popadá dech
Koktá tramvajemi a výhybkami

Bojí se prázdna
vzduchu na půl úst

Slova z plných plic
dechem netroufají si plýtvat

Mlčky počítáme
kde strom
byl zaokrouhlen v pařezu

(Jindřich Zogata) 

 

Doporučujeme ke čtení

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Jsou cesty kamenů, květů a v nich návrat (krátká potulka rodnou i domovskou Vysočinou)

Miloš Doležal, č. 4/2023, s. 18-21, pro předplatitele

Když horizontálu cesty protne vertikála, pak se cesta stává poutí

Josef Kroutvor, Pavel Klvač, č. 4/2023, s. 2-3, pro předplatitele

Ohlédnutí za půlstoletím Ramsarské úmluvy

Jan Plesník, č. 3/2023, s. 2-5, pro předplatitele

K hydromorfologickému působení bobra evropského

Tomáš Just, č. 3/2023, s. 29-33

Algolog v mokřadech

Olga Lepšová-Skácelová, č. 3/2023, s. 39-41, pro předplatitele

Hnízdění ve věnci

Dagmar Pecková, č. 3/2023, s. 46-47

Ako sa pred dvoma desaťročiami zmenil ráz Dunaja


Marek Javorský, č. 1/2016, s. 37

Vybudovanie vodného diela na rieke Dunaj v druhej polovici 20. storočia je zbožným želaním vtedajšej československej a maďarskej vlády spečatené medzinárodnou dohodou. Píše sa rok 1977, projekt vodného diela naberá reálne kontúry s cieľom vytvoriť stavbu, ktorá má spĺňať ochranu pred povodňami. Postupne sa vynárajú problémy spojené s nerešpektovaním podmienok medzinárodnej dohody, investíciami a v neposlednom rade zásahom do prírody.

Slovensko áno, Maďarsko nie

V lete roku 1988 na medzinárodnej konferencii o problémoch veľkých riek v San Franciscu vyletel do sveta problém vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. U nás sa začala verejnosť dozvedať o tomto probléme zo zahraničných rozhlasových médií. Vtedajší režim velebil a oslavoval veľkú stavbu socializmu v spoločnosti cudzokrajných návštev, zatiaľ čo sa v Maďarsku konala niekoľkotisícová demonštrácia proti Nagymarosu. Bratislavskí ochranári boli v očiach slovenských štátnikov tí, ktorí držia kartu s Maďarmi, avšak držali kartu s prírodou. Mnohí odborníci v tom čase nestáli na správnej strane sporu. Snaha skutočných ochranárov tu bola od piky, no ich boj proti režimu bol bojom s veternými mlynmi.

Zmena systému = nič sa nemení

Iniciatíva režimu z pred novembra ’89 vedie stavbu na našej časti územia do finále. Chýba málo k jej dokončeniu. Avšak koniec roku 1989 znamená pád komunizmu a ochrancom prírody a ekológom sa uvoľňujú ruky. Naši južní susedia posúvajú ochranu lužných lesov na prvé miesto. Pod obrovským tlakom verejnosti maďarská vláda od medzinárodnej dohody odstupuje…

Maďarsko začína aktívne zápoliť na medzinárodnej pôde a žiada stopku vodnému dielu. Slovenskí ochranári a aktivisti bojujú za zachovanie unikátnej prírodnej zložky v okolí slovenského Dunaja. Napriek tomu 24. októbra 1992 sa pokračuje s prácami a následne je tok Dunaja odklonený do umelého prívodného kanála vedúceho ku Gabčíkovskej hrádzi.

„Mal som zodpovednosť za ľudí, ktorí na stavbe zomreli, za ochranu územia… Ak by sme vtedy neurobili to, čo sme spravili, tak by vodné dielo už nikdy nebolo dokončené. Museli sme to urobiť napriek všetkým…,“ vyjadril sa otec vodného diela Gabčíkovo Július Binder, bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby. Povelom „Sypte“ odštartoval práce na koryte Dunaja až po uvedenie Gabčíkova do prevádzky. Ochranárov, ktorí bojovali proti výstavbe, nazval ekoteroristami. Za jeho rafinovaný prístup si vyslúžil ako prvý v Československu antiekologický titul v ankete Ropák roka 1992. Pomenovanie Otec Gabčíkova k Binderovi patrí doslovne: „Česká vláda, časť slovenskej vlády a ekoaktivisti boli takí silní, že slovenská vláda celkom neverila, že sa nám to podarí prehradiť. Nechali to celé na Vodohospodársku výstavbu. Vláda sa 20. októbra uzniesla, že koryto Dunaja sa nebude prehradzovať. Ani krízový štáb 23. októbra nič nevyriešil a nechal to celé na mňa.“ Binder je presvedčený o tom, že bez priehrady by Slovensko zažilo obrovské povodne. Myslí si, že dunajské lužné lesy by bez jej postavenia vyschli.

Čo sa deje s prírodou???

Odvtedy prešli dve desaťročia, avšak táto nálepka socialistickej moci a útoku proti prírode sa zachovala dodnes. Myslia si to aj vtedajší aktivisti, ktorí predvídali katastrofálne následky vodného diela. Uznávaný prírodovedec a ochranár Mikuláš Huba patril k najvýznamnejším aktivistom vtedajšej doby proti vodnému dielu. „Došlo k výrazným zmenám oproti pôvodnému projektu. Pôvodne išlo o dve vodné diela, a tu ide o jedno, ešte aj územne zmenšené, čo považujeme za pozitívny posun. Dnešná podoba je lepšia ako pôvodný projekt, čím ale nehovorím, že ju beriem na milosť,“ vyjadril sa Huba, ktorý aj s odstupom času hodnotí tento projekt nekompromisne ako symbol násilia spáchaného na prírode. Upozorňuje na chýbajúce informácie, čo sa skutočne v prírode deje, aký je dopad slávychtivej stavby na okolité ekosystémy: „Stále je to časovaná ekologická bomba vzhľadom na sedimenty, ktoré sa hromadia v Hrušovskej zdrži. Krajina v okolí vodného diela sa za uplynulých 20 rokov - od čias výstavby - čiastočne zregenerovala, ale ak to zjednoduším, unikátnu prírodu takzvanej vnútrozemskej delty Dunaja do značnej miery nahradila umelá príroda. Čo to celé robí s podzemnými vodami, poriadne ani nevieme, lebo väčšina vodných zdrojov, ktorým hrozilo zníženie kvality vody, sa jednoducho prestala využívať.“ Podobný názor majú tiež mnohí odborníci, ktorí sú voči celkovému výsledku skeptickí, ale priznávajú, že projekt vodného diela nedopadol tak katastrofálne, ako sa predpokladalo.

S prižmúrením oka sa dá konštatovať, že v súčasnosti funguje vodné dielo v lepšom stave, ako malo pôvodne fungovať. Sústavný tlak slovenských vedcov a ochranárov ako aj medzinárodného úsilia priniesol svoje ovocie. Dunajské lužné lesy, ktoré mali byť vyrúbané, sa zachovali.

V roku 1997 potvrdil Medzinárodný súdny dvor v Haagu platnosť zmluvy medzi slovenskou a maďarskou stranou. Oba štáty sa na základe rozsudku mali dohodnúť na jeho plnení, čo sa dodnes nestalo.

Vtáčie ostrovy

Istým zadosťučinením miestnej prírode má byť vybudovanie umelých ostrovov v Čunove, kde hniezdia rôzne druhy vtáctva. Termín „vtáčie ostrovy“ alebo „raj vtákov“ sa objavuje v reklamných prospektoch vodného diela. Odvrátenou časťou ostáva, že vtáctvo (bocian čierny, žltochvost) z iných častí Dunaja sa v zimnom období zhromažďuje na Gabčíkove. „Je otázne, či nedošlo len ku koncentrácii vtákov z ostatných úsekov Dunaja, čomu nasvedčujú dlhodobé údaje. Na Dunaji početnosť v zime klesla, na Gabčíkove stúpla,“ povedal Jozef Ridzoň z organizácie SOS/BirdLife Slovensko. Jediné (smutné) pozitívum, na ktorom sa odborníci zhodujú, je nezrealizovanie druhej časti vodného diela na maďarskom území - Nagymarosa.

Tento prípad spred viac ako 20 rokov je jasným príkladom toho, kam zašla nenásytnosť socialistických „mecenášov“ a ich projektantov, nekonečná túžba naplnenia megalomanských cieľov komunistického režimu. Ich priority nebrali ohľad na životné prostredie, ktoré nám ponúka pestrú paletu možností a predovšetkým má byť k dispozícii aj ďalším generáciám. Zatiaľ čo naši južní susedia zatiahli ručnú brzdu v pravý čas a dali prírode „zelenú“, u nás sa uskutočnil nenávratný zásah do dunajskej prírody.


Marek Javorský, študent Environmentálneho manažmentu na inžinierskom stupni štúdia na Fakulte ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzite vo Zvolene, javorsky.marek(zavináč)gmail.com

Tento článek už byl otištěn ve studentském časopisu eFEEkt (Technická univerzita ve Zvolenu) v č. 14 (zimník/2015).

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu