Čtení na tyto dny

Z plných plic

Na pně kolměji
slunce dopadá

Zvedá ke kamni kámen

Město zajíká se kosy
Nemají na bílou košili
Poskakují v kabátcích klarinetů

Město popadá dech
Koktá tramvajemi a výhybkami

Bojí se prázdna
vzduchu na půl úst

Slova z plných plic
dechem netroufají si plýtvat

Mlčky počítáme
kde strom
byl zaokrouhlen v pařezu

(Jindřich Zogata) 

 

Doporučujeme ke čtení

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Jsou cesty kamenů, květů a v nich návrat (krátká potulka rodnou i domovskou Vysočinou)

Miloš Doležal, č. 4/2023, s. 18-21, pro předplatitele

Když horizontálu cesty protne vertikála, pak se cesta stává poutí

Josef Kroutvor, Pavel Klvač, č. 4/2023, s. 2-3, pro předplatitele

Ohlédnutí za půlstoletím Ramsarské úmluvy

Jan Plesník, č. 3/2023, s. 2-5, pro předplatitele

K hydromorfologickému působení bobra evropského

Tomáš Just, č. 3/2023, s. 29-33

Algolog v mokřadech

Olga Lepšová-Skácelová, č. 3/2023, s. 39-41, pro předplatitele

Hnízdění ve věnci

Dagmar Pecková, č. 3/2023, s. 46-47

Ochrana prírody a krajiny nie je luxus, ale nevyhnutnosť


Martina Paulíková, č. 2/2016, s. 11

Je vôbec ochrana prírody a krajiny dôležitá pre kvalitu života nás, ľudí? Sú naozaj dôležité kadejaké ryby, stromy či väzby v ekosystémoch, vari sú posledné na celom svete? Nie je to tak, že najskôr si musíme na tú ochranu zarobiť, a až keď vyriešime problémy s nezamestnanosťou, bývaním, sprístupnením regiónov diaľnicami, tak bude čas zaoberať sa vlkmi, riečnou krajinou či ochranou pralesov? Určite ste podobné otázky už počuli, možno ste museli na ne aj reagovať. Nie vždy sa to dá, nie vždy je ochota počúvať. Ochrana prírody a krajiny je totiž často vnímaná ako niečo, čo obmedzuje dosiahnutie zisku a úžitkov „tu a teraz“, pretože sa odvoláva na potreby budúcich generácií, ktorým by sme mali krajinu odovzdať minimálne v tak dobrom stave, ako sme ju dostali (ak nie v lepšom).

To, že štátni ochranári a úradníci nemajú dostatočné kapacity reálne prírodu a krajinu chrániť, asi nie je tajomstvom. Niektorí nemôžu, niektorí nechcú a niektorí na to nemajú potrebné právomoci, poznanie či financie. O to dôležitejšie sú aktivity občanov a mimovládnych organizácií. Práve oni sú často miestnymi expertmi, ktorí poznajú skutočne každý krík, vedia, kde kvitne vzácna orchidea či migrujú obojživelníky, kadiaľ tiekla rieka pred jej reguláciou.

Na Slovensku mimovládne ochranárske organizácie fungujú v nie celkom priaznivom prostredí. Právnici z Via Iuris by vedeli veľa rozprávať o tom, ako sa štátna moc opakovane snaží znemožniť aktívnu účasť verejnosti pri rozhodovaní o projektoch a dokumentoch s vplyvom na životné prostredie. Preto je inšpirujúce sledovať trpezlivé vykupovanie lesných pozemkov a vyhlasovanie súkromných rezervácií, ako to robí Lesoochranárske zoskupenie VLK, alebo projekty záchrany konkrétnych druhov živočíchov, ktoré sú schopné úspešne doťahovať: Ochrana dravcov na Slovensku, Bratislavské ochranárske zoskupenie, DAPHNE či BirdLife Slovensko. Veľmi dôležité sú aj aktivity pobočiek zahraničných environmentálnych organizácií, ktoré pôsobia na Slovensku a ktoré nezriedka prinášajú nielen nové témy, ale inšpirujú aj úspešnými riešeniami z iných krajín. Dunajsko-karpatský program WWF, GREENPEACE, ale aj aktivity Priateľov Zeme - CEPA či CEE Bankwatch Slovensko upozorňujú na udržateľné využívanie miestnych zdrojov, pretože práve koncept udržateľných miestnych ekonomík je cestou znižovania tlaku na chránené územia a časti prírody. No a nesmieme zabudnúť aj na ďalšie organizácie, ktoré sa zasadzujú za ochranu konkrétnych častí prírody a krajiny, často nesmierne cenných, a preto veľmi zraniteľných. Združenie Slatinka, o. z. Prales, Pre prírodu, SOSNA, CEPTA a mnohé ďalšie, ktorých zoznam by bol nad rámec tohto zamyslenia.

A odpovede na úvodné otázky? Ochrana prírody a krajiny nie je luxus pre tých bohatých. Príroda bez človeka prežije, ľudia však bez prírody nie. Pretože voda nevzniká vo vodovodnom kohútiku, čistý vzduch nie je vedľajším produktom spaľovania pohonných hmôt pri cestovaní diaľnicou a väčšina nášho jedla sa dostane na tanier na základe opeľovania rastlín hmyzom. Sme súčasťou prírody viac, ako by sme si boli väčšinou ochotní pripustiť. A bude to tak stále, aj keď lietame na mesiac, aj keď dokážeme vyrobiť nanočastice a umelú inteligenciu.


Ing. Martina Paulíková je programová manažérka v nadácii Ekopolis a dobrovoľníčka v Združení Slatinka.

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu