Čtení na tyto dny

Dno

Vzpomeň si, jak jsme sbírali
u hájovny křik
divokých husí

Rybník byl na zimu vypuštěný.

Nad černým dnem —
v přísných a potrhaných řádkách
letěla hejna.

Ze střechy křídel
jsem skládal vlastní dno.

(Jan Skácel
Smuténka, 1965) 

 

Ako oceniť a vyzdvihnúť krajinu


Iveta Bohálová, Lucia Vačoková, č. 2/2016, s. 15-17
Sústava úzkych terasovitých políčok obce Liptovská Teplička je svedectvom pôvodného spôsobu obživy.
Sústava úzkych terasovitých políčok obce Liptovská Teplička je svedectvom pôvodného spôsobu obživy. Foto I. Bohálová

V súčasnom vnímaní a v zmysle Európskeho dohovoru o krajine sa javí ako naliehavé zdôrazňovať význam krajiny v živote spoločnosti a zároveň význam hodnôt, ktoré krajina predstavuje. Uvedomujúc si dôležitosť krajiny v procese udržateľného rozvoja spoločnosti sa Slovenská republika v zmysle článku 11 Európskeho dohovoru o krajine rozhodla udeľovať od roku 2010 Cenu Slovenskej republiky za krajinu (ďalej len „cena“).

Cena Slovenskej republiky za krajinu

Cena je čestným vyznamenaním pre organizácie, ktoré ideovo, tematicky a prakticky prispievajú k implementácii Európskeho dohovoru o krajine na národnej úrovni. Udeľovanie ceny má za cieľ oceniť aktivity smerujúce ku kvalitnej a udržateľnej starostlivosti o krajinu.

Cena je motivačným nástrojom pre stálu podporu starostlivosti o všetky typy krajiny a je ocenením príkladných snáh v realizácii pozitívnych zámerov v krajine. Slovenská republika udeľuje cenu na podporu prezentácie úspešných aktivít smerujúcich k ochrane, manažmentu, plánovaniu krajiny na Slovensku a s cieľom následnej nominácie národného laureáta na udelenie medzinárodného ocenenia Ceny Rady Európy za krajinu.

Vyhlasovateľom ceny je Ministerstvo životného prostredia SR a organizáciu jej udeľovania zabezpečuje Národný koordinátor Ceny Slovenskej republiky za krajinu - Slovenská agentúra životného prostredia.

Cena je udeľovaná v dvojročnom cykle, v každom párnom roku. V nasledujúcom, nepárnom roku je laureát národnej ceny nominovaný na Cenu Rady Európy za krajinu ako jediný zástupca Slovenskej republiky v zmysle článku 11 Európskeho dohovoru o krajine.

Oprávnenými kandidátmi na udelenie ceny sú miestne a regionálne samosprávy, združenia miestnych a regionálnych samospráv (mikroregionálne združenia), cezhraničné združenia miestnych a regionálnych samospráv spoločne spravujúce krajinu a mimovládne organizácie.

Kandidáti sa prihlasujú na základe realizácie oprávnených projektov, ktorými sú projekty s charakterom implementovaných krajinných koncepcií a opatrení, spĺňajúce kritériá pre posudzovanie ceny.

Čo znamená starostlivosť o krajinu

Krajina predstavuje základ nášho prírodného, ale aj kultúrneho dedičstva. Aktivity súvisiace so starostlivosťou o krajinu sú rôznorodé a týkajú sa celého spektra oblastí.

Pozitívne sa môžu uplatniť vo využití zeme, poľnohospodárstve, lesníctve a vodnom hospodárstve. Ide o efektívne tradičné formy využitia zeme či nové progresívne šetrné postupy, ktoré sú spojené s pozitívnou zmenou v krajinnej štruktúre. K tomu pristupuje aj realizácia ekostabilizačných, rekultivačných a revitalizačných opatrení v krajine.

Ďalší okruh činností sa prejavuje v pretváraní (tvorbe) krajiny, v tvorbe oddychovo-relaxačných zón, v skrášlení a sfunkčnení obcí, v parkovej tvorbe, vo vnášaní zelene do krajiny, vo vytváraní zaujímavých verejných priestranstiev či v budovaní ihrísk pre deti.

Samostatnú pozornosť si zasluhuje budovanie pohybových trás, náučných chodníkov, turistických trás, cyklotrás, trás pre peších v sídlach (tzv. green way), tematických trás po zaujímavých miestach v krajine, lesoparkov, geoparkov, archeoparkov, múzeí v prírode (skanzenov). Významné je budovanie vybavenosti týchto trás, informačných systémov, odpočinkových a vyhliadkových miest (tzv. view point).

Prácu aktivistov a podiel verejnosti najviac vnímame pri obnove pamiatok v krajine (hrady, kláštory, kalvárie, technické pamiatky, historické krajinné štruktúry) a v starostlivosti o prírodu (udržiavanie, starostlivosť o čistotu). To najdôležitejšie je v zachovávaní a prehĺbení identity človeka a krajiny, vo zveľaďovaní duchovného odkazu. Prejavia sa v zhodnocovaní fenoménov krajiny v rozvoji regiónu. Potom sa stávajú aj súčasťou príbehu krajiny. Mimoriadne cenné sú všetky, často dobrovoľné aktivity, ktoré činia našu krajinu krajšou, zdravšou, identickejšou, prosperujúcejšou.

Z histórie ceny

Prvý ročník ceny bol v roku 2010. Spomedzi troch nominovaných projektov sa laureátom stala Nadácia Ekopolis s projektom „Projekt trvalej starostlivosti o krajinu prostredníctvom grantových programov Nadácie Ekopolis“, ktorá bola nominovaná na Cenu Rady Európy za krajinu 2010/2011, kde získala špeciálne ocenenie medzinárodnej poroty Landscape Award of the Council of Europe.

Laureátom druhého ročníka ceny (rok 2012) sa stala Čiernohronská železnica, n. o., s projektom „Záchrana, obnova a prevádzka Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu“, ktorá bola v nasledujúcom roku nominovaná na Cenu Rady Európy za krajinu 2012/2013.

V roku 2014 bola cena udeľovaná po tretí. Odborná komisia zo šiestich nominovaných projektov udelila cenu obci Liptovská Teplička za obnovu a zachovávanie historických krajinných štruktúr - terasových políčok ako charakteristických čŕt krajiny v horských prírodných podmienkach prostredníctvom efektívnych manažmentových opatrení (hospodárenia).

Obec Liptovská Teplička s projektom „Zachovanie unikátnych historických krajinných štruktúr“ úspešne reprezentovala Slovenskú republiku a získala špeciálne ocenenie medzinárodnej poroty Landscape Award of the Council of Europe 2014/2015.

V apríli 2016 bola cena na Slovensku vyhlásená už štvrtýkrát.

Laureát ceny 2014 - obec Liptovská Teplička

Obec ležiaca na severnom úpätí Nízkych Tatier pod dominantnou Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.) je špecifická z viacerých aspektov. Bola osídlená počas valaskej kolonizácie v prvej polovici 17. storočia goralským obyvateľstvom z pomedzia hornej Oravy a Kysúc. Svedčí o tom aj dodnes zachované originálne nárečie i unikátna kultúrna krajina.

Pôvodní obyvatelia na základe šoltýskeho práva vyklčovali okolité lesy a premenili ich na úzke línie políčok tiahnúce sa pozdĺž spádnic až do nadmorskej výšky 1 100 m. Terasovité políčka vznikli oraním do strmého svahu a navršovaním skál po ich okrajoch, miestami dosahujú dĺžku až 1 km. Sú svedectvom pôvodného spôsobu obživy, podčiarkujúc identitu človeka a krajiny.

Unikátnymi sú v obci nielen terasové políčka, ale aj hospodárske objekty v krajine, a to súbor pivníc na uskladnenie zemiakov vhĺbených do zeme vo svahu či súbor stodôl na okraji obce, ktoré dodnes plnia svoju pôvodnú funkciu.

Historické krajinné štruktúry majú mimoriadny význam, nachádzajú sa v bezprostrednom kontakte so sídlom a spoluvytvárajú charakteristický vzhľad krajiny. Sú súčasťou pamäte krajiny, identity človeka a krajiny. Plnia aj ďalšie funkcie v krajine, týkajúce sa krajinnej diverzity, biodiverzity, regulácie vody v krajine a pod.

Uvedomujúc si tieto hodnoty krajiny, vyvíja obec rôzne aktivity na zachovanie týchto fenoménov. Vo svojich územno-plánovacích a koncepčných materiáloch podporuje udržanie charakteristických čŕt krajiny, reguluje zásahy do historických krajinných štruktúr, zabezpečuje ich ochranu ako dedičstva pre ďalšie generácie. V súčinnosti s hlavným partnerom projektu - Poľnohospodárskym podielnickým družstvom (PPD) Liptovská Teplička a s občanmi obce vyvíja aktivity na zachovanie tejto výnimočnej krajiny a na udržanie foriem využívania krajiny jej tradičným obhospodarovaním (kosením, prepásaním, bez narušovania medzí, hnojením predovšetkým maštaľným hnojom, výrubom náletových drevín).

Vďaka lokálpatriotizmu občanov a poľnohospodársky aktívnych subjektov sa nepristúpilo k sceľovaniu týchto pozemkov a zániku medzí. Naopak, ich pravidelným obhospodarovaním sa zamedzuje sukcesnému zárastu a zániku poľnohospodárskej krajiny. Krajina tak stále zostáva jednou z foriem obživy. Veľký dôraz kladie obec i na neustálu osvetu a zvyšovanie povedomia obyvateľov obce, na budovanie vzťahu jej obyvateľov ku krajine ako hodnote. V obci sa organizujú rôzne podujatia, výstavy, konferencie.

Výsledkom snahy je zachovávanie unikátneho koloritu obce, vzhľadu krajiny, kultúrnej poľnohospodárskej krajiny v montánnej, drsnej krajine. Udržiavanie hodnôt krajiny sa prejavuje aj zvýšeným počtom návštevníkov obce zaujímajúcich sa o jej výnimočnosť a tradície s ňou súvisiace. Zachovaný vzhľad krajiny je ponúkaný ako jedinečná pridaná hodnota pre potreby rozvoja cestovného ruchu, najmä formou agroturistiky.

Cena Slovenskej republiky za krajinu je nielen ocenením úspešných realizácií, ktoré krajinu zveľaďujú a stávajú sa motiváciou pre ostatných, ale je zároveň aj momentom na uvedomenie si jej existencie a významu pre nás všetkých.


Mgr. Iveta Bohálová, Ing. Lucia Vačoková - Slovenská agentúra životného prostredia www.cenazakrajinu.sk

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu