Čtení na tyto dny

Stromům

Lese, ty mechatý spáči!
(Petr Hille)

Obydlí větrů nikdy neztišená,
plameny zelené, jež náhle vyrazí
a šedá hnízda berou na ramena,
až zase řeřavějí před mrazy.

Vy harfy záchvěvů, jež umírají
pod srdci dosud nenarozeným,
jen brzy milující vás se ptají,
jak lásku stínů spoutat světlem svým.

Vy sloupy zpívající z modra nebe,
vy lesy ležící jak zvíře plné tmy,
jak vaše ticho zneklidní a zebe!

Zelené štěstí poznat dejte mi,
až v přilbách světla sladce obklopíte
mé hodiny jen pro vás, pro vás žité.

(Jan Zahradníček 
Jeřáby, 1933) 

 

Doporučujeme ke čtení

Ubývá u nás ptáků?

Alena Klvaňová, č. 2/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Nová chráněná území v Brně

Vilém Jurek, č. 2/2024, s. 32-33, pro předplatitele

Přírodní řeky jako překvapení Polska

Roman Barták, č. 2/2024, s. 34-35

Návrat vlčího zpěvu Jaroslava Monte Kvasnici

Jiřina Lacinová, č. 2/2024, s. 44-45

Pouť na Svatou Horu II. Pěší putování

Václav Štěpánek, č. 1/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Putování za vyplaveným dřevem

Petr Čermák, č. 1/2024, s. 20-22, pro předplatitele

Beskydy Rudolfa Jandy. Věnováno 50. výročí vzniku CHKO Beskydy

Václav Štěpánek, č. 1/2024, , pro předplatitele

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Mapovanie pobytových znakov – metóda zisťovania trendu vývoja početnosti veľkých šeliem na Poľane


Vladimír Vician, č. 2/2016, s. 31-33

Pri hodnotení populácií veľkých šeliem sa využívajú rôzne metódy. Sú to genetické analýzy, rádiotelemetria, mapovanie pobytových znakov (stopy, trus a pod.) a priame pozorovanie na stacionárnych stanovištiach. Kombináciou uvedených metód sa môžu v dlhšom časovom horizonte získať pomerne spoľahlivé údaje o populačnej hustote konkrétneho druhu, ako aj o časopriestorovej aktivite konkrétnych jedincov. Dosiahnutie takýchto výsledkov je podmienené určitou systematickosťou v dlhšom časovom horizonte niekoľkých rokov. Najspoľahlivejšia metóda je zisťovanie stavu populačnej hustoty na základe genetických analýz. O časopriestorovej aktivite konkrétnych jedincov nám podrobný obraz podáva rádiotelemetrické pozorovanie odchytených jedincov. Metóda priameho pozorovania spresňuje informácie o populačnej hustote a sexuálnej štruktúre konkrétneho druhu.

Na tomto mieste by som sa podrobnejšie zmienil o metodike mapovania pobytových znakov, ktorá sa začala uskutočňovať na Poľane ako prvá. Aj keď nepatrí medzi najspoľahlivejšie metódy odhadu o početnosti populácie, pri dlhodobejšom a systematickom opakovaní môže podať určitý náčrt o trende vývoja populácie konkrétneho druhu. Zisťovali sa pobytové znaky druhov: medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx) a vo sfére záujmu bola aj mačka divá (Felis sylvestris).

Celé územie bolo spracované na mapách v mierke 1 : 10 000, kde boli zakreslené jednotlivé trasy. Celkový počet trás bol 32. Trasy začínali z vopred stanovených lokalít, čo sú poväčšine chaty nachádzajúce sa v danom území. Na každej chate bol minimálne jeden koordinátor, ktorý koordinoval danú skupinu mapovateľov. Z každej chaty vychádzalo niekoľko trás (zväčša 2 až 4 z jedného stanovišťa). Jednu trasu prechádzala minimálne dvojica mapovateľov. Každá dvojica prechádzala tu istú trasu jedenkrát za deň v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich dní z dôvodu vylúčenia duplicity identifikácie pobytových znakov. Akcie sa zúčastnili pracovníci ŠOP SR, lesníci, poľovníci, dobrovoľní členovia stráže prírody, ako aj zoologicky orientovaní dobrovoľníci a študenti. Mapovatelia mali k dispozícii mapku trasy (viedla väčšinou po lesných cestách, turistických a poľovníckych chodníkoch, príp. významnejších prtiach zveri a pod.), pravítko (slúži na meranie stôp) a ceruzku, ktorou boli zistené skutočnosti zakreslené do mapky.

Pokyny pre mapovateľov obsahovali:

  • - vyplniť základné údaje mapovacieho zápisníka: okres, číslo mapy (trasy), dátum sčítania, mená osôb vykonávajúcich sčítanie, začiatok a koniec sčítania a počasie,
  • - pri nájdení stopovej dráhy medveďa, vlka, rysa a divej mačky obhliadnuť stopovú dráhu, jej smer v dĺžke asi 100 - 150 metrov a identifikovať druh zveri.

Zápisník obsahoval:

  • - číslo stopy jedinca - uviedlo sa aj v mape, pri viacčlennej skupine (svorke) zvierat sa pridelilo číslo a vykonal záznam o každej stope jedinca a skupina zvierat sa označila rímskym číslom (I, II, …) v kolónke skupina - svorka, - druh zveri sa uviedol skratkou (M - medveď, V - vlk, R - rys, MD - mačka divá),
  • - podľa možnosti sa uviedlo číslo porastu z lesníckej mapy alebo miestny názov,
  • - čas, kedy bola stopa objavená a zaevidovaná,
  • - rozmery stôp - na najzreteľnejších stopách sa odmerala a zapísala do zápisníka 2× šírka a dĺžka prednej a 2× šírka a dĺžka zadnej laby v mieste jej najväčšieho rozmeru. Takto sa merali dve rozdielne stopy, nie jedna stopa dvakrát! Dĺžka stopy sa merala bez pazúrov.
  • - typ pohybu sa uviedol skratkou (CH - chôdza, K - klus, S - skok),
  • - aká stará je stopa sa podľa možnosti odhadlo a značkou × zaznačilo do príslušnej kolonky (do 24 hod., do 2 dní, nad 2 dni, veľmi stará - nemerateľná stopa),
  • - do poznámky sa uviedli vlastné postrehy, ako napr. pofarbená stopa, prenasledovanie raticovej zveri, nález strhnutej zveri v blízkosti stopy, predpoklad, že stopa už bola skoršie zaznačená na inom mieste a znovu sa objavila na trase sčítania a pod.

Mapové podklady:

  • - dátum sčítania,
  • - číslo stopy jedinca zo zápisníka,
  • - druh zveri,
  • - miesto, kde stopa pretína trasu sčítania,
  • - šípkami sa zaznačil približný smer, odkiaľ zver prišla a kam pokračovala v pohybe,
  • - ďalšie zistené zaujímavosti (strhnutá zver, nájdené ležoviská a brlohy a pod.).

Každá zaevidovaná stopová dráha v prvý deň sa na trase mapovania a v jej tesnej blízkosti zašliapala, aby nedošlo k jej evidencii počas druhého dňa sčítania. Druhý deň mapovania sa postupovalo presne po tej istej trase. Počas druhého dňa sa v novej mape a v novom zápisníku evidovali len „nové“ stopové dráhy, ktoré tu v predchádzajúci deň neboli.

Spôsob vyhodnotenia sčítania

Po ukončení mapovania a zozbieraní zápisníkov a máp vykonali pracovníci CHKO BR Poľana v spolupráci s ostatnými mapovateľmi vyhodnotenie početnosti a štruktúry populácie medveďa, vlka, rysa a divej mačky. Jednotlivé stopové dráhy s údajmi o smere a veľkosti stôp sa prekreslili do jednej mapy celého územia. Pritom sa identifikovali a odstránili údaje o stopách tých istých jedincov. Okrem údajov o celkovej početnosti populácie sa relatívne načrtávali aj ďalšie poznatky. Napríklad pri medveďovi je to hmotnostná a sexuálna štruktúra, podiel dospelých jedincov, podiel vodiacich medvedíc a mláďat, príp. reálny ročný prírastok a pod.

Všeobecne možno zhrnúť základné aspekty veľkých šeliem z pohľadu mapovania nasledovne: Oblasť Poľany je pre medveďa, vlka, rysa a mačku divú vzhľadom na svoju dobrú úživnosť a členitosť terénu miestom ich dlhodobej existencie. Vysunutie horstva z centrálneho karpatského oblúka na juh a pestré geologické podložie podmienilo prelínanie horskej a teplomilnej flóry a fauny. Takmer 90 % územia CHKO pokrývajú lesné spoločenstvá druhého až siedmeho vegetačného stupňa. Medzi najtypickejšie spoločenstvá patria komplexy bučín, jedľových bučín, a sutinových lesov s bukom, jedľou, jaseňom, brestom, javorom a lipou. Vrcholové partie pohoria tvoria smrečiny. Členitosť územia, ktorú dotvárajú skalné rozsadliny a hlboké lesy poskytujú veľkým šelmám vhodné možnosti pre brloženie, ako aj dostatok potravných zdrojov. Predhoria a nižšie časti pohoria poskytujú vysokú úživnosť (bučiny, dubiny, staré ovocné sady, tesná kontaktnosť poľnohospodárskych polí a lesa). Medveď predstavuje zviera, ktoré sa pohybuje na relatívne veľkom priestore (nezriedka 20 000 ha a viac). Jeho presuny medzi jednotlivými lokalitami môžu byť pomalšie alebo rýchlejšie v závislosti od viacerých faktorov. Nie je tak teritoriálny ako vlk alebo rys. Jeho populačná hustota má rastúci trend. V zimnom období poväčšine brloží. Vlk predstavuje zviera s vysokou mobilitou. Inými slovami, v porovnaní s medveďom, rysom alebo mačkou toho nabehá najviac. Jeho presuny v priestore jedného orografického celku, ako aj medzi dvoma orografickými celkami sa môžu udiať doslova v priebehu pár hodín. Všetko závisí od ročného obdobia, miery dostupnosti koristi, koncentrácie koristi v tom-ktorom období na tej-ktorej lokalite, ako aj od obdobia reprodukcie a antropického tlaku. Loví vo svorkách, ktoré sa viac menej vzájomne vyhýbajú. Miestami sa vyskytnú samotárske jedince. Jeho ekologické danosti ho predurčujú na to, že jeho populačná hustota bude v porovnaní s medveďom na konkrétnom území vždy výrazne nižšia. Rys je spomedzi spomínaných druhov najviac teritoriálny. Podobne ako vlk, aj on dokáže robiť ďalekosiahle presuny, ale určité vzdialenosti prekonáva za dlhší čas ako vlk. Rys nie je bežec, ale vytrvalý sliedič. Zo spomínaných druhov šeliem žije najskrytejším spôsobom života. Podobne aj rys v porovnaní s medveďom na konkrétnom území dosahuje oveľa nižšiu početnosť, a tým aj hustotu populácie. Tieto zákonitosti sú zrejmé z aspektu potravinovej pyramídy, kde vrcholoví predátori dosahujú vždy nižšiu početnosť ako ich korisť, ktorú predstavujú bylinožravé alebo všežravé druhy. Medveď aj z tohto pohľadu, aj keď zoologicky je zaradený medzi mäsožravce, nepatrí medzi vrcholových predátorov a je skôr kategorizovaný ako všežravec. Mačka žije v danom území najmä v predhoriach, ale zasahuje aj do vyšších častí. V súčasnosti jej stavy vykazujú mierne stúpajúci trend.

Najvhodnejší termín na mapovanie metódou zisťovania pobytových znakov na snehu je obdobie na prelome jesene a zimy, v čase, keď napadne prvý sneh. Nie je dobrá vysoká snehová pokrývka sypkého snehu, lebo sneh sa prepadáva a stopy sú zaviate, ani nie je dobré, keď je moc ťažký a mokrý sneh, na takom sa stopy doslova rozlievajú a nedá sa presnejšie zmerať veľkosť. Ideálne je, ak je sneh sypký, snehová pokrývka je súvislá aj v nižších častiach oblasti a výška snehovej pokrývky je 2 - 5 cm. Takáto akcia si vyžaduje presnú koordináciu, ktorá hneď v začiatku naráža na prvé úskalie, ako je dostatočný počet mapovateľov a nestálosť počasia. Niekedy sa mapovačka vyhlási len dva-tri dni pred uskutočnením akcie. To všetko záleží od poveternostných podmienok, kde najdôležitejším faktorom je vyššie spomínaný čerstvý prvý sneh (obnovec). Tu je jedno z najväčších úskalí celého mapovania, pretože je potrebné, aby dostatočný počet ľudí bol pripravený reagovať na náhle ohlásený termín, čo sa dá niekedy ťažko zabezpečiť. A keďže na mapovačku je potrebné zabezpečiť dostatočný počet ľudí, z ktorých takýmto spôsobom sa veľa nezúčastní, aj keď boli dopredu nahlásení, mapovačka sa nemôže uskutočniť. V čase vysokej snehovej pokrývky a dlhšie trvajúcich mrazových dní už väčšina medveďov býva zaľahnutá. Okrem toho v hlbokom snehu sú sťaženejšie podmienky na presnú identifikáciu pobytových znakov. Pri medveďovi sa javí daná metóda ako najviac problematická. Medvede, aj keď sú v tom čase ešte poväčšine aktívne (okrem väčšiny gravidných medvedíc) a nie sú ešte v brlohoch (ak je miernejšia zima, niektoré nemusia brložiť vôbec), môžu byť už aspoň na určitý čas zaľahnuté v svojich prechodných alebo hlavných brlohoch. Osobne si myslím, že mapovanie pobytových znakov je oveľa preukazateľnejšie pri vlkovi a rysovi, kde je duplicita pobytových znakov minimálna. Pri mačke je to diskutabilné, najmä z dôvodu možnej zámeny s mačkou domácou.

V oblasti orografického celku Poľana sa doteraz mapovanie pobytových znakov uskutočnilo v rokoch 1999, 2001, 2007 a 2011. V rokoch 1999, 2001 a 2011 sa uskutočnilo mapovanie len na ploche CHKO Poľana (cca 25 000 ha). V roku 2001 na celej poľovnej ploche J-XVIII Poľana (cca 85 000 ha). Na základe výsledkov dosiahnutých touto metódou možno povedať, že stavy veľkých šeliem sú na Poľane stabilizované, príp. vykazujú trend mierneho nárastu, najmä čo sa týka medvedej populácie. Na základe mapovania pobytových znakov v priebehu viacerých rokov sa početnosť medveďa hnedého v oblasti širšieho priestoru Poľany (cca 85 000 ha) odhadovala na cca 90 jedincov. Tento údaj sa vhodne spresnil metódou genetických analýz, kde sa dospelo k poznatkom, že na tomto priestore sa pohybuje okolo 150 jedincov. Pri medveďovi je potrebné brať do úvahy, že v čase mapovania skoro všetky gravidné medvedice už brložili a takisto aj viacero iných jedincov. Pri hodnotení jeho stavov je potrebné vziať všetky tieto fakty do úvahy a pri vyhodnocovaní jeho populačnej hustoty to brať ako doplňujúcu informáciu k výsledkom získaným metódou genetických analýz. Metódou mapovania pobytových znakov oveľa spoľahlivejšie môžeme poukázať na početnosť populácie pri vlkoch a rysoch. Možno povedať, že v priestore orografického celku Poľana sa pohybuje 5 - 20 jedincov vlka dravého, cca 10 jedincov rysa ostrovida. Mačka divá zaznamenáva v súčasnom období výrazný nárast. Jej stavy sa odhadujú na cca 5 - 10 jedincov. Možno súhlasiť s tvrdením, že stavy veľkých šeliem vykazujú v súčasnosti vyššie hodnoty, ako tu uvádzam. Veľké šelmy nachádzajú v oblasti orografického celku Poľana stále nerušné podmienky pre svoj život a aj napriek silnejúcemu antropickému tlaku sú tu oblasti, ktoré spĺňajú podmienky ekologicky funkčných priestorov.


Ing. Vladimír Vician, PhD., vedecký pracovník na Katedre plánovania a tvorby krajiny, Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu