Čtení na tyto dny

Pocta

Byli jsme vyznamenáni.

Nu ano,
letos na jaře
dostalo se nám mimořádné výsady.
V koruně naší borovice
založil si hnízdo pár pěnkav.

Já ovíván
přelety dříve vzácnými jak šafrán
jen popelím se v poctě důvěrou,
ty co chvíli zase kladeš na ústa
prst v roli starostlivé strážkyně.

A oběma nám duše obrůstají prachovými pírky.
A oběma nám jde k duhu
tohle filigránsky něžné sousedství
v zeleném velkoměstě veškerenstva.

(Josef Suchý) 

 

Doporučujeme ke čtení

Ubývá u nás ptáků?

Alena Klvaňová, č. 2/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Nová chráněná území v Brně

Vilém Jurek, č. 2/2024, s. 32-33, pro předplatitele

Přírodní řeky jako překvapení Polska

Roman Barták, č. 2/2024, s. 34-35

Návrat vlčího zpěvu Jaroslava Monte Kvasnici

Jiřina Lacinová, č. 2/2024, s. 44-45

Pouť na Svatou Horu II. Pěší putování

Václav Štěpánek, č. 1/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Putování za vyplaveným dřevem

Petr Čermák, č. 1/2024, s. 20-22, pro předplatitele

Beskydy Rudolfa Jandy. Věnováno 50. výročí vzniku CHKO Beskydy

Václav Štěpánek, č. 1/2024, , pro předplatitele

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Biomasaker


Peter Sabo, č. 2/2016, s. 36-37
Stop rúbaniu prirodzených lesov.
Stop rúbaniu prirodzených lesov. Foto archív VLK-a

Lesoochranárske zoskupenie VLK vedie dlhodobú kampaň pod názvom BIOMASAKER za zrušenie dotácií na spaľovanie drevnej biomasy. Východiskom tejto kampane je analýza, ktorá potvrdila, že ročný deficit dendromasy vhodnej na energetické využitie na Slovensku je 62 % zo spotreby. V priebehu kampane sa potvrdili všetky naše zistenia. Okrem základnej požiadavky na zrušenie dotácií sa k cieľom kampane priradil aj návrh na vyškrtnutie dreva zo zoznamu obnoviteľných zdrojov energie, ktorý chceme presadiť v rámci celej EÚ.

Využívanie dreva ako zdroja energie má bezpochyby najdlhšiu tradíciu. ťažko však hovoriť o jeho trvalo-udržateľnom využívaní v minulosti, aj v tej pravekej. Skôr to bola neschopnosť našich predkov vyhrať boj s divokou prírodou. Čo sa však nepodarilo im, dobehli sme hravo my, „moderní“ ľudia. Na Slovensku, a možno aj v celej Európe, už dnes neexistuje žiadny kus lesa, do ktorého by človek nejakým spôsobom nezasiahol. Prevažná väčšina našich československých lesov už bola minimálne raz vyrúbaná a najčastejšie „naholo“. Poslednou bodkou za nedotknutými lesmi bola akcia nazývaná „likvidácia prestarnutých porastov“ v 60. - 80. rokoch minulého storočia.

Súčasný stav je alarmujúci. Kým počas „komunizmu“ a začiatkom deväťdesiatych rokov bola ročná ťažba na Slovensku na úrovni cca 5 mil. m3, za posledných dvadsať rokov sa navýšila o 90 percent na úroveň cca 9 mil. m3. To hovoria oficiálne lesnícke údaje. Štúdie zaoberajúce sa nelegálnou ťažbou pridávajú k tej oficiálnej minimálne ďalších 10 %. K tomu treba prirátať ťažbu na nelesných pozemkoch (biele plochy, brehové porasty…) v objeme cca 1 mil. m3 a dostávame sa na úroveň 11 mil. m3, čo je v podstate celý ročný prírastok Slovenských lesov. Pre porovnanie, udržateľná ročná ťažba na Slovensku je na úrovni 6 mil. m3.

Využívanie drevnej biomasy na energetické účely je najvyššou položkou v rámci jednotlivých spôsobov využívania vyťaženého dreva. Z uvedených cca 11 mil. m3 ročnej ťažby zaberá až 4 mil. m3 (36 %; spotreba na vykurovanie domácností - 2 mil. m3, priemyselné využitie - 0,4 mil. m3, teplárne a elektrárne - 1,6 mil. m3).

K nárastu ťažby dreva na Slovensku prispela paradoxne snaha EÚ znížiť produkciu skleníkových plynov tým, že presadila podporu výroby energií z tzv. obnoviteľných zdrojov. Výber druhu OZE bol ponechaný na členské štáty, a tak na Slovensku došlo k výraznej podpore výroby energie z drevnej biomasy.

Zo začiatku to všetko vyzeralo ako dobrý nápad. Pod rúškom znižovania emisií CO2, znižovania energetickej závislosti na fosílnych palivách a vytvárania nových pracovných miest sa využívanie dreva ako OZE postupne dostávalo do štátnych plánovacích dokumentov, projektov EÚ a štátnej legislatívy. Žiaľ, nikto zo zainteresovaných si nedal tú námahu zhodnotiť, koľko je vlastne dostupného dreva v krajine, koľko sa už spaľuje na výrobu tepla v domácnostiach, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet, ako to ovplyvní rast cien elektrickej energie a aký to bude mať dopad na lesy a krajinu.

Vyvrcholením bol rok 2009, keď došlo k schváleniu zákona č. 309/2009 Z. z., o podpore OZE a vysokoúčinnej kombinovanej výroby. V zákone sa objavili veľmi zaujímavé formy podpory pre biznis so „zelenou“ energiou. Jednou z nich je prednostné pripojenie zariadení na výrobu elektrickej energie spaľujúcich drevo do distribučnej siete, to znamená, že ak je v sieti prebytok elektrickej energie, tá z biomasových zariadení je odoberaná prednostne. Ešte zaujímavejšou je forma podpory doplatkom, rozumej finančnou dotáciou, ktorá sa v súčasnosti pohybuje na úrovni maximálnej ceny drevnej štiepky na trhu, t. j. cca 50 €/t a pokrýva firmám všetky náklady na nákup drevnej biomasy. Zmluvy so štátom na 15 rokov sú už len čerešničkou na torte. Nikde v zákone sa však nenachádzajú obmedzenia podpory s ohľadom na možnosti krajiny dodávať surovinu. Navyše, dotácie vytvorili vhodné podmienky pre deformácie trhu s energiami a zároveň zvýšili konečnú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov.

Východiskom pre kampaň BIOMASAKER sú výsledky analýzy „Spracovanie biomasy v regióne východného Slovenska vo vzťahu k zachovaniu prirodzených lesov“. Najdôležitejšími sú poznatky, že

 

  1. ročný deficit dendromasy vhodnej na energetické využitie (tzv. palivového dreva) je 62 % zo spotreby,
  2. ročne sa na Slovensku spália 4 mil. m3 dreva, pričom udržateľná ťažba je na úrovni 6 mil. m3 a
  3. štátne dotácie pokrývajú firmám všetky náklady na nákup drevnej biomasy.

 

Chýbajúce drevo pochádza z časti z nelegálnej ťažby, ale väčšinou sa spaľuje drevo vyššej kvality, ako umožňuje zákon. Takéto neúmerné prekračovanie kapacít spôsobené nekoordinovaným postupom prináša so sebou celý rad problémov. Od tých ekologických - znižovanie ekologickej stability krajiny a biologickej diverzity, zhoršovanie životného prostredia obyvateľov, až po tie ekonomické a národohospodárske. Hlad po drevnej štiepke, a prenesene najmä po štedrých štátnych dotáciách, spôsobil nevídaný záujem o ťažbu dreva úplne všade. Ťažiť sa začalo na miestach, ktoré si doteraz nikto nevšímal - zarastajúce lúky, porasty na brehoch potokov a riek, vetrolamy, aleje, remízky. Miesta, ktoré poskytujú bezpečné útočisko nielen pre vlky či medvede, ale aj pre rôznu drobnú zver či divoké včelstvá. V mestách začali zavadzať rôzne aleje, stromy pri melioračných kanáloch, ktoré nikomu neprekážali 30 rokov a zrazu potrebujú nutne „starostlivosť“. Prenesene by sa dalo povedať, že si financujeme ničenie našich lesov a krajiny priamo cez dane, ktoré odvádzame štátu.

Cieľom kampane BIOMASAKER je zrušiť štátne dotácie na výrobu elektriny z drevnej biomasy a zastaviť tak ničenie slovenských lesov a krajiny. Hlavým bodom kampane bola petícia za zrušenie dotácií, ktorú podporilo fyzickým podpisom 38 000 ľudí a v novembri 2014 sme ju predložili Ministerstvu hospodárstva SR. Žiadame v nej vládu SR o zmenu príslušných právnych predpisov tak, aby boli dotácie prideľované iba na drevo pochádzajúce z energetických porastov a na odpad z drevospracujúceho priemyslu. Prostredníctvom podnetov na biomasové spaľovne, ktoré podal VLK na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý prideľuje spomenuté dotácie, sa nám podarilo preukázať, že spaľujú drevo vyššej kvalitatívnej triedy, ako im umožňuje zákon (v prípade firmy BIOENERGY Bardejov to bolo až 84 %).

Doterajším výsledkom kampane je dohoda s poslancami slovenského parlamentu na predložení novely zákona o OZE v najbližších mesiacoch, ktorá zruší definíciu dreva ako obnoviteľného zdroja energie a tak bude naplnený cieľ kampane BIOMASAKER.

Na Slovensku dochádza v súčasnosti k asi najmasívnejšiemu výrubu dreva v histórii. Podľa údajov GlobalForestWatch na Slovensku od roku 2000 ubudlo 760 km2 lesných porastov (približne rozloha okresu Trnava). Les nie je kukuričné pole, kde môžeme žať úrodu v pravidelných intervaloch. Les je zložitý ekosystém tvorený množstvom navzájom prepojených organizmov, ktorý sa s tak drastickým narušením, ako je plošné odlesnenie, dokáže vyrovnať až po 1 500 rokoch. Táto jeho vlastnosť je v príkrom rozpore so záujmami a postupmi štiepkarského biznisu. Nanešťastie sa zdá, že k poučeniu nedochádza ani v komunite environmentálne orientovaných organizácií. Napriek tomu, že sa z celého Slovenska dozvedáme o výruboch na najrôznejších miestach, že VLK vstupuje do nespočetného množstva konaní, aby zastavil výruby cenných biotopov, že ťažba v lesoch sa za posledných 20 rokov takmer zdvojnásobila, niektoré environmentálne organizácie to nepostrehli a naďalej pokračujú v podpore využívania drevnej biomasy. Naďalej vo svojich dokumentoch, vychádzajúc z princípov trvalo-udržateľného a vyváženého rozvoja, určujú environmentálne zásady pri využívaní drevnej biomasy, podávajú návrhy obmedzujúce využívanie verejných fondov, navrhujú vhodné technológie. Akokoľvek dobre myslené a do najmenších detailov prepracované obmedzenia využívania biomasy sú v konečnom dôsledku nanič. Nezastaviteľná mašinéria biznisu ich nemilosrdne zoštiepkovala spolu s drevom z národných parkov, lesov UNESCO a zo stromov spred našich domovov. Navyše im nabili celý zásobník argumentov, prečo a ako to pomôže planéte.


Peter Sabo, zamestnanec LZ VLK

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu