Čtení na tyto dny

Pocta

Byli jsme vyznamenáni.

Nu ano,
letos na jaře
dostalo se nám mimořádné výsady.
V koruně naší borovice
založil si hnízdo pár pěnkav.

Já ovíván
přelety dříve vzácnými jak šafrán
jen popelím se v poctě důvěrou,
ty co chvíli zase kladeš na ústa
prst v roli starostlivé strážkyně.

A oběma nám duše obrůstají prachovými pírky.
A oběma nám jde k duhu
tohle filigránsky něžné sousedství
v zeleném velkoměstě veškerenstva.

(Josef Suchý) 

 

Doporučujeme ke čtení

Ubývá u nás ptáků?

Alena Klvaňová, č. 2/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Nová chráněná území v Brně

Vilém Jurek, č. 2/2024, s. 32-33, pro předplatitele

Přírodní řeky jako překvapení Polska

Roman Barták, č. 2/2024, s. 34-35

Návrat vlčího zpěvu Jaroslava Monte Kvasnici

Jiřina Lacinová, č. 2/2024, s. 44-45

Pouť na Svatou Horu II. Pěší putování

Václav Štěpánek, č. 1/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Putování za vyplaveným dřevem

Petr Čermák, č. 1/2024, s. 20-22, pro předplatitele

Beskydy Rudolfa Jandy. Věnováno 50. výročí vzniku CHKO Beskydy

Václav Štěpánek, č. 1/2024, , pro předplatitele

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Koľko medveďov sa nám túla po Slovensku?


Ladislav Paule, Diana Krajmerová, Jana Bakan, č. 2/2016, s. 38-39

Pohľad do histórie

V roku 1932, keď sa uzákonila celoštátna ochrana medveďa, sa počet jedincov odhadoval na 30 - 40 kusov s výskytom hlavne na strednom Slovensku. Zákaz lovu od roku 1932 ochránil zvyšky izolovanej populácie v Západných Karpatoch a umožnil jej prirodzený nárast v jadrovej časti areálu, avšak udalosti počas druhej svetovej vojny opäť zapríčinili krátkodobý pokles početnosti medveďov. Turček (1949) uvádza početnosť medveďov na Slovensku 50 - 80 jedincov a v roku 1953 Feriancová odhadovala počet medveďov na 200 jedincov. V zmysle poľovníckej štatistiky narastal počet medveďov z 270 (1964) na 455 (1974) a 635 v roku 1984. Po roku 1990 došlo k nárastu počtu medveďov uvádzaných v poľovníckej štatistike, a to z dvoch dôvodov: v prvých 20 rokoch po zavedení lovu medveďov sa lovili hlavne samce a ročné prírastky nezodpovedali predpokladanému pomeru pohlavia 1 : 1, ale hlavne z metodického dôvodu, keď poľovnícka štatistika uvádzala sumu hlásení jarných kmeňových stavov bez korekcie možných prekryvov. A tak sa odhad počtu vyšplhal až na viac než 2 000 jedincov. Nesúlad odhadov počtu medveďov podľa poľovníckej štatistiky, údajov ŠOP SR a niektorých mimovládnych organizácií bol hlavný dôvod, prečo sa už dlhšie pociťovala nutnosť zobjektívniť údaje o veľkosti západokarpatskej populácie medveďov a jej pohlavnej štruktúre.

Koľko máme medveďov a načo to potrebujeme vedieť?

Pre racionálne obhospodarovanie akejkoľvek populácie živočíchov potrebujeme vedieť dva parametre - jej veľkosť a pohlavnú štruktúru. To bol hlavný dôvod, prečo v roku 2013 Štátna ochrana prírody SR vyhlásila výberové konanie na vypracovanie komplexnej štúdie odhadu početnosti populácie medveďa hnedého (Ursus arctos) neinvazívnou metódou rozboru DNA zo vzoriek trusu. Projekt bol plánovaný na obdobie 2013 - 2015 a bol financovaný z prostriedkov Operačného programu Životné prostredie. Po úspešnom výberovom konaní zákazku získal výskumný tím z Katedry fytológie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene pod vedením prof. Ing. Ladislava Pauleho, PhD.

Odhady početnosti - ako na to?

V populácii divo žijúcich živočíchov je obťažne získať spoľahlivé údaje o abundancii. Priame počítanie je časovo náročné a u živočíchov bez výrazného pohlavného dimorfizmu dosť nepresné; odchyt a označenie v prípade veľkých šeliem neuskutočniteľné, a tak nám zostáva len použitie neinvazívnych vzoriek. Za neinvazívne vzorky považujeme vzorky biologického materiálu (trus, perie, chlpy, parohy), na základe ktorých môžeme pri použití genetických metód identifikovať jedinca, ktorému patrila vzorka. Môžeme určiť genotyp jedinca a jeho pohlavie. Čo však nemôžeme určiť, to je vek, pretože s vekom sa nemení genotyp.

Pri použití neinvazívnych vzoriek pracujeme s anonymnými jedincami, ktorých sme v prírode nestretli. Až po analýze vzoriek zistíme, či tieto patrili už jedincovi so známym genotypom, alebo je to genotyp nový. Práve možnosť opakovaného zachytenia už známych jedincov je základom metódy Capture - Mark - Recapture (zachyť - označ (genotypuj) - opätovne zachyť) (ďalej CMR metódy), pri ktorej pomocou matematického modelovania zistíme bodový odhad veľkosti populácie a jeho interval spoľahlivosti. Inými slovami, k akej hodnote sa bude približovať početnosť ak budeme zvyšovať počet vzoriek.

Koľko medveďov sa nám túla po Slovensku?

Pre modelovanie uzavretej západokarpatskej populácie (stredné a severné Slovensko) sme použili 1 100 vzoriek s dobrými genotypmi zozbieraných v období 4. 9. 2013 až 25. 8. 2014. Detegovali sme 260 samcov v 415 zachyteniach (podiel opätovného zachytenia 1,60) a 356 samíc v 478 zachyteniach (podiel opätovného zachytenia 1,34). U ostatných jedincov sa pohlavie nepodarilo určiť. Podiel opakovaných zachytení bol pomerne nízky, pričom u samíc bol nižší než u samcov. Pomer pohlavia u priamo zachytených jedincov je 41,6 % samcov a 58,4 % samíc.

Pre matematické modelovanie sme použili niekoľko modelov CMR metódy a okrem bodových odhadov sme vypočítali aj intervaly spoľahlivosti pre 95% pravdepodobnosť. Spomedzi piatich použitých matematických modelov je štatisticky najspoľahlivejší Higginsov model heterogenity. Na základe tohto modelu sme v rokoch 2013 - 2014 odhadli celkovú početnosť 1 256 ± 233 medveďov (1 023 - 1 489, 95% CI). Tento počet zahrňuje aj všetky usmrtené medvede v tomto období (ulovené a usmrtené pri dopravných kolíziách) a nezahrňuje mláďatá z roku 2014. Odhadnutý pomer pohlavia je vychýlený v prospech samíc (59,9 % samíc a 40,1 % samcov), veľmi podobný odhad, ktorý sme získali pri priamom počítaní unikátnych genotypov.

Okrem odhadu veľkosti populácie nám štúdia poskytla aj cenné informácie o migrácii medveďov v rámci jednej oblasti, ale aj medzi jednotlivými pohoriami (napr. Nízke a Vysoké Tatry, Slovenské Rudohorie a Nízke Tatry, resp. Poľana a Muránska planina. V týchto prípadoch nám genetické analýzy poslúžili ako metóda telemetrie. Prekvapujúce zistenie bolo v prípade dvoch medveďov, ktoré premigrovali zo stredného Slovenska do Polonín. Doteraz sme nepredpokladali, že existuje tok génov medzi západo- a východokarpatskou populáciou, čo v predchádzajúcej štúdii potvrdila aj dobrá genetická diferenciácia oboch populácií. Tretím prípadom vzdialenej migrácie bol medveď Iwo (telemetrický obojok založený na Morskom oku v Poľsku v roku 2013), ktorý v 2015 roku migroval z Vysokých Tatier naprieč Slovenskom do Maďarska a po návrate na Slovensko do Bieszczad, po krátkej prestávke pokračoval v púti k jazeru Sinevir v ukrajinských Karpatoch a v jeseni 2015 zasa naspäť do Bieszczad. Celková vzdialenosť, ktorú premigroval za 6 mesiacov z Tatier do Bieszczad cez Maďarsko, predstavovala 380 km a ukrajinský výlet ďalších najmenej 300 km.

A čo ďalej?

Výsledky štúdie poskytli prvý odhad veľkosti a pohlavnej štruktúry západokarpatskej populácie medveďa získaný na vedeckých základoch. Okrem odhadu veľkosti populácie máme aj informácie o hustote populácie v jednotlivých oblastiach a sezónnych migráciách za potravou. Dôležitá informácia pre ďalšie modelovanie populačného rastu je pohlavná štruktúra, ktorá je vychýlená v prospech samíc, s ktorou je potrebné počítať, pretože sa významne odchyľuje od teoretického pomeru pohlavia 1 : 1. Pre ďalšie modelovanie populačného rastu potrebujeme ešte ďalšie informácie, a to priemerný počet mláďat na reprodukujúcu samicu ako aj mortalitu v prvých rokoch života.


Prof. Ing. Ladislav Paule, PhD., (1947) je profesorom genetiky lesných drevín a živočíchov na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. Koordinoval projekt genetickej inventarizácie populácie medveďov.
Ing. Diana Krajmerová, PhD., (1971) a Ing. Jana Bakan, PhD., (1985) sú vedecké pracovníčky na Katedre fytológie TU a podieľali sa na riešení tohto projektu. Na pracovisku sa zaoberajú genetikou lesných drevín a poľovnej zveri (medveď, vlk, tetrov hlucháň, diviak a svišť).

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu