Čtení na tyto dny

Pocta

Byli jsme vyznamenáni.

Nu ano,
letos na jaře
dostalo se nám mimořádné výsady.
V koruně naší borovice
založil si hnízdo pár pěnkav.

Já ovíván
přelety dříve vzácnými jak šafrán
jen popelím se v poctě důvěrou,
ty co chvíli zase kladeš na ústa
prst v roli starostlivé strážkyně.

A oběma nám duše obrůstají prachovými pírky.
A oběma nám jde k duhu
tohle filigránsky něžné sousedství
v zeleném velkoměstě veškerenstva.

(Josef Suchý) 

 

Doporučujeme ke čtení

Ubývá u nás ptáků?

Alena Klvaňová, č. 2/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Nová chráněná území v Brně

Vilém Jurek, č. 2/2024, s. 32-33, pro předplatitele

Přírodní řeky jako překvapení Polska

Roman Barták, č. 2/2024, s. 34-35

Návrat vlčího zpěvu Jaroslava Monte Kvasnici

Jiřina Lacinová, č. 2/2024, s. 44-45

Pouť na Svatou Horu II. Pěší putování

Václav Štěpánek, č. 1/2024, s. 2-6, pro předplatitele

Putování za vyplaveným dřevem

Petr Čermák, č. 1/2024, s. 20-22, pro předplatitele

Beskydy Rudolfa Jandy. Věnováno 50. výročí vzniku CHKO Beskydy

Václav Štěpánek, č. 1/2024, , pro předplatitele

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Nekorunovaný kráľ


Ladislav Bíro, č. 2/2016, s. 40-41

Prenesme sa spoločne na najväčší riečny ostrov starého kontinentu. Hlava sa nám nezatočí z nadmorskej výšky, ale z pohľadu na nekonečné lány polí pri rozprávkových západoch slnka.

Krajina Žitného ostrova bola od nepamäti formovaná vodami Dunaja, Malého Dunaja, Váhu a nespočetnými menšími tokmi, mokraďami. Na suchších miestach gazdovia zakladali občasné útulne - szállás (z maď.). Sídelná štruktúra bola roztratená, jednotlivé gazdovstvá - tane - na starých mapách nájdeme od seba vzdialené niekedy aj 5 km. Takto vznikala pestrá mozaika polí, pasienkov, ovocných sadov, ciest a vodných tokov.

Bola to krajina náročná na život. Voda veľakrát dala, no aj vzala. V novodobých dejinách bola pre ľudí, ale aj pre prírodu najničivejšia povodeň v roku 1965.

Po pretrhnutí Dunajskej hrádze a následném zaplaveniu viac ako 50 000 ha sa rozhodlo, že krajina roztrúsených drobných sídiel bude pretvorená. Majoritnú časť pôvodných obyvateľov vysťahovali do miest či väčších dedín a došlo ku sceľovaniu pozemkov. Rozorali sa medze, vysušovali sa mokrade, z krajiny pôvodne pasienkovej sa stala makroštruktúra intenzívne využívaných polí.

Nekorunovaný kráľ nížinných stepí - drop fúzatý sa stáva vyhnancom vo svojom kráľovstve.

Snahu o záchranu najťažšieho lietajúceho vtáka Európy započali poľovníci. Bolo nepísaným pravidlom, že každý poľovník by mal mať popri vlkovi a medveďovi aj trofej dropa.

Degradácia prirodzených areálov výskytu dropa fúzatého a následný úbytok populácie však už prekročili kritický bod, kedy zvrat už nebol takmer možný. Napriek nepriaznivej východiskovej situácii, s veľmi diskutabilným výsledkom bola vybudovaná veľká záchranná stanica, vyhlásené chránené územia - najprv rezervácia o výmere takmer 9 000 ha, nakoniec chránený areál s 900 ha.

Premenená a intenzívne využívaná krajina nebola schopná poskytnúť vhodné podmienky pre tohto jedinečného vtáka. Niekto si možno uvedomil, že naším pričinením vyhynul na Slovensku jeden živočíšny druh. Niekto možno rozmýšľal, že by s tým bolo treba niečo spraviť.

A tak sa predtým Záchranná stanica dropa fúzatého postupne pretransformovala na Stredisko environmentálnej výchovy (SEV) Dropie, patriace pod Slovenskú agentúru životného prostredia ako odbornú organizáciu Ministerstva životného prostredia.

SEV Dropie v súčasnosti zabezpečuje praktickú environmentálnu výchovu na regionálnej úrovni s celoslovenským presahom. Poskytuje jedno a viacdňové výučbové programy, špecifické pre rôzne vekové skupiny a rozličné tematické zameranie návštevníkov. Kľúčovou témou je problematika poľnohospodárskej krajiny, spojitosť človeka a vody, či dôležitosť drevinovej zložky v krajine. Prírodno-kultúrny fenomén nížin, hlavové vŕby, sa môžu tešiť širokému záujmu odbornej aj laickej verejnosti počas mnohých podujatí.

So záchranou dropa to človeku na tomto území nevyšlo.

Človek sa však ľahko nevzdáva a tak v prebiehajúcom projekte LIFE Ostrovné lúky, je za strategický cieľ vytýčené zlepšenie celkových podmienok pre tri kritériové druhy vtákov. Ľabtuška poľná, strakoš kolesár a sokol červenonohý sa v minulosti na tomto území hojne vyskytovali. Vhodnými agrotechnickými opatreniami, zmenou formy obhospodarovania krajiny, výsadbou alejí a vetrolamov, úpravou hydrologického režimu mŕtvych ramien, či osvetou u obyvateľstva môžeme v blízkej dobe očakávať pozitívne výsledky.

SEV SAŽP Dropie každodennými aktivitami s návštevníkmi zo škôl, ale aj odbornými seminármi pre poľnohospodárov, starostov či správcov komunikácií nezanedbateľným dielom prispieva k zvyšovaniu environmentálneho povedomia a zmeny antropocentrického vnímania krajiny u všetkých zainteresovaných skupín. Naším cieľom je ukázať možnosti vzťahu medzi človekom a krajinou na princípoch partnerstva, nie konkurencie.

Nesprávny výklad a aplikácia dotačnej politiky narušili už tak deformované vzťahy v oblasti poľnohospodárstva a starostlivosti o krajinu. Pomalými krokmi sa snažíme aj v spolupráci s partnermi (hlavne BROZ) prezentovať pozitívne príklady hospodárenia aj zo zahraničia.

Prebúdzať v miestnych ľuďoch vzťah ku krajine, z ktorej boli na 40 rokov vylúčení z rozhodovacích procesov, je naozaj náročné. Zanikli stáročia budované malé rodinné gazdovstvá, boli pretrhnuté prirodzené silné väzby k súkromnému vlastníctvu a zodpovednosť za pôdu a krajinu.

Ale, každým zasadeným stromom… Budeme mať viac stromov! Ktoré vďaka štatútu CHVÚ podliehajú prísnejšej ochrane podľa zákona.

Takže na záver:

Stredisko environmentálnej výchovy Dropie síce už nemá žiadneho živého dropa. Ale zato má veľkú šancu pozitívne vplývať na množstvo návštevníkov, ktorí absolvujú niektorý z environmentálnych výučbových programov.

Stále sa máme čo učiť. Najviac sa predsa dozvieme počúvaním, pozorovaním a rešpektovaním prírody. A hlavne netreba sa báť, treba sa nebáť.


Ing. Ladislav Bíro, lektor environmentálnej výchovy v SEV SAŽP Dropie

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu