VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Aký je stav druhovo bohatých trávnych porastov na Slovensku?

Myslím, že každý, kto sa pravidelne pohybuje po slovenskej, ale aj moravskej či českej krajine, si nemôže nevšimnúť rozsiahle zmeny, ktoré sa v nej dejú v posledných desaťročiach. Extenzívne využívané trávne porasty sa na mnohých miestach zmenili na nepreniknuteľné zárasty krovín či mladého lesa. Stratila sa ich pôvodná kvetnatá krása. Dokumentujú to aj neúprosné čísla. V roku 1920 bolo na Slovensku viac ako 1 milión hektárov využívaných trávnych porastov, dnes je to už len necelých 500 tisíc hektárov.

Od roku 1998 sa moja domovská organizácia Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie pustila do náročného projektu Mapovania travinnej vegetácie. Jednoznačným cieľom projektu bolo čo najrýchlejšie zdokumentovať stav poloprírodných a prírodných trávnych porastov a pripraviť tak podklady pre ich účinnú ochranu a využívanie. Hoci mapovanie sa nepodarilo dotiahnuť úplne do konca, predsa len sa zmapovalo viac ako 94 % výmery trávnych porastov na Slovensku.

Čo hovoria výsledky mapovania?

Ak zoberieme do úvahy celkovú výmeru poloprírodných a prírodných trávnych porastov zaznamenaných počas projektu, môže sa nám zdať, že situácia vôbec nie je taká zlá, ako ju opísala dr. Ružičková vo svojom príspevku. Veď vymapovaných bolo viac ako 300 tisíc hektárov cenných trávnych porastov. Navyše realitou je trend rastu ich výmery, vďaka faktu, že v minulosti intenzívne využívané porasty sa vplyvom poklesu intenzity obhospodarovania opäť dosycujú pôvodnými rastlinným druhmi.

Ak však analyzujeme výsledky pozornejšie, zisťujeme, že situácia vôbec nie je taká ružová, ako by sa mohla javiť na prvý pohľad. Absolútna výmera síce rastie, ale výmery vzácnych typov trávnych porastov sa skôr znižujú. Horské kosné lúky či slatinné a vlhké podhorské lúky sú ohrozené sekundárnou sukcesiou, lebo sú využívané len sporadicky a často nevhodným spôsobom. Svedčí o tom aj vysoké percento drevín, ktoré ich pokrývajú.

Súčasný manažment druhovo bohatých trávnych porastov

Obávam sa, že či sa nám to páči alebo nie, tradičné obhospodarovanie lúk na Slovensku dožíva a je skutočne potrebné hľadať všetky alternatívy, ako uchovať čo najväčšiu výmeru druhovo bohatých trávnych porastov. Myslím si, že nestačí sústrediť sa iba na niekoľkohektárové rezervácie, kde sa uchováva zvyčajne to najcennejšie, ale treba sa venovať celej krajine a trávnym porastom v nej. To sa nedá bez širokého zapojenia poľnohospodárov. Mnohí z nich už dnes chápu, že jednou z ich úloh je udržiavanie krajiny, povedomie o tom, že s tým súvisí aj ich úloha ako „manažérov biodiverzity“, je však stále nízke.

Od roku 2004 začali poberať poľnohospodári na Slovensku špeciálne zvýšené dotácie na poloprírodné a prírodné trávne porasty v rámci agro-environmentálneho programu. Schéma mala obrovský úspech a v súčasnosti sa v jej rámci obhospodaruje 101 tisíc hektárov takýchto porastov. Pojem „biotopy“ sa medzi poľnohospodármi stal synonymom niečoho hodnotného z hľadiska ochrany prírody. Tí, ktorí obhospodarovali druhovo bohaté porasty, boli konečne odmenení aj finančne.

Schéma však nedokáže vyriešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytli. Schéma bola v niektorých prípadoch nastavená nevhodne, napr. sa vyžadovali posuny kosby na neskoršie obdobie, ktoré sa neosvedčili pre nižšie polohy. Alebo poľnohospodári vstúpili do schémy bez toho, aby si detailne preštudovali podmienky. Následne zistili, že ich nevedia a niekedy ani nechcú splniť, a začali podmienky rôznym spôsobom obchádzať. Kontroly nie sú natoľko prísne, aby takéto konanie eliminovali. Stavy hospodárskych zvierat sú veľmi nízke, a preto sa trávne porasty často obhospodarujú iba formálnym spôsobom, „aby sme dostali dotácie“.

Ďalším problémom bola nevhodná administrácia agro-environmentálneho programu. Na Slovensku sa ujal komplikovaný systém, keď poľnohospodári museli na získanie podpory pripraviť projekty, ktoré si vyžadovali najmä množstvo administratívnych náležitostí. To odradilo mnohých menších poľnohospodárov, ktorí môžu byť mimoriadne dôležití pre udržanie druhovo bohatých trávnych porastov. Drobní neregistrovaní farmári sa o agro-environmentálnu podporu navyše nemôžu uchádzať vôbec.

Predsa len málinko optimizmu na záver…

Predošlé riadky sa niesli v pesimistickom duchu, objavujú sa však aj pozitívne obrazy, ktoré vzbudzujú nádej. Vďaka vyššej finančnej motivácii sa poľnohospodári bezpochyby snažia viac ako v minulosti. Stretávame sa s obnovením hospodárenia na spustnutých trávnych porastoch po mnohých rokoch, častejšie vidíme čistenie náletov na pasienkoch. Tvrdí Podpolianci z Hriňovej či Gorali z Lesnice, ktorí odolali kolektivizačnému tlaku, vytvorili svojpomocné družstvá, ktoré spájajú drobných gazdov. Uľahčujú im komplikovanú dotačnú agendu a starajú sa o plochy, ktoré nemajú svojho pána. Objavujú sa tiež drobní súkromníci ochotní pustiť sa aj do údržby vzácnych slatinných lúk, či mimovládne organizácie, ktoré s vlastným stádom zvierat a s využitím dotačnej podpory obhospodarujú rezervácie, o ktoré nemá nikto záujem. Všetko sú to možno zatiaľ iba malé pramienky, ale keď sa zlejú spolu, môžu vytvoriť mohutnú rieku. Aj keď čas hrá proti nám, verím tomu, že rozmanitosť kvetnatých lúk sa zo Slovenska nevytratí úplne.

Dobromil Galvánek