Čtení na tyto dny

Řeky se ptám

kam zmizeli jelci
zpod splavu

Tam zatím dál
stéká čas
Olejové skvrny
se roztékají ve vrásky
a zpod břehů
uniká život

s vodou zbytečně
rozšvihanou vlasci rybářů
stárneš

Je to i moje vina

Kdy jsem naposled
učinil pokání

(Otakar Štěpánek) 

 

Doporučujeme ke čtení

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Jsou cesty kamenů, květů a v nich návrat (krátká potulka rodnou i domovskou Vysočinou)

Miloš Doležal, č. 4/2023, s. 18-21, pro předplatitele

Když horizontálu cesty protne vertikála, pak se cesta stává poutí

Josef Kroutvor, Pavel Klvač, č. 4/2023, s. 2-3, pro předplatitele

Ohlédnutí za půlstoletím Ramsarské úmluvy

Jan Plesník, č. 3/2023, s. 2-5, pro předplatitele

K hydromorfologickému působení bobra evropského

Tomáš Just, č. 3/2023, s. 29-33

Algolog v mokřadech

Olga Lepšová-Skácelová, č. 3/2023, s. 39-41, pro předplatitele

Hnízdění ve věnci

Dagmar Pecková, č. 3/2023, s. 46-47

Na rozhraní zimy a jari


Vladimír Vician, č. 1/2017, s. 16-18

Je neskoré popoludnie. V horách je súvislá pokrývka sypkého snehu. Slnečné lúče, ktoré ohrievali okolitú krajinu v mrazivom zimnom dni, pomaličky slabnú. Prichádza večer. Niekde tam z oblasti členitého terénu rozoklaných bočných hrebeňov horského masívu sa zo svojich denných ležovísk zdvihlo pár jeleníc. Trošku sa pootriasali, ponaťahovali a pomalým krokom vydali cez zasneženú krajinu do vzdialenejších dolín. A v ich stopách, s nosom pri zemi, v jemnom pokluse sledujú ich stopy tichí duchovia lesa. Sú to naši siví vlci. Miestami zastanú, vetria a načúvajú, občas sa ozve dlhé tiahle zavytie. Letmo sa poobhliadnú po okolitej krajine. Vtiahnú chladné vánky a znovu sa v miernom pokluse vydajú brázdiť krajinu…

Obdobie stád

Tak ako pre inú zver, aj pre jeleniu je podstatné prežiť nepriaznivé zimné obdobie. Práve v tomto čase sa rozhoduje o tom, či niektorý jedinec alebo časť populácie prežije do budúceho vegetačného obdobia a v akej bude kondícii. Úspešnosť prežitia drsných zimných podmienok určí, aký bude štart do vegetačného obdobia, čo sa odzrkadlí aj na reprodukcii. V prirodzených podmienkach sú zdravé zvieratá na začiatku zimného obdobia väčšinou v dobrej kondícii. Je to dôsledok príjmu energeticky bohatých zložiek potravy vo vegetačnom období. Z nich sa vytvárajú bohaté zásoby na zimu. Akonáhle sa objavia pravidelne sa vyskytujúce chladnejšie dni a noci, jelenia zver obmedzí svoju aktivitu. Začína sa to prakticky už po skončení jelenej ruje, čo je v našich podmienkach začiatkom novembra. V tom čase sa zintenzívni príjem potravy, ktorý ale nie je vyšší ako vo vegetačnom období. Čoraz častejšie zver využíva čas na odpočinok.

Jelenia zver žije počas veľkej časti roka vo väčších alebo menších čriedach. Tie sa vytvárajú pozvoľna už od novembra a zver žije v nich do skorého jarného obdobia. Čriedy začínajú využívať svoje zimoviská už od začiatku decembra. Zimoviská bývajú od letných vzdialené častokrát aj mnoho kilometrov. Nachádzajú sa v klimaticky vhodnejších lokalitách, akými sú napr. južné a juhozápadné expozície orografických celkov, často mimo hlavných horských komplexov v ich predhoriach. To však nemusí platiť vždy. O stanovišti v zime môže rozhodovať prikrmovanie, no veľký význam majú zvyklosti zveri. Podstatná je aj miera antropického tlaku v zimnom období. Pri jelenej zveri je známa migrácia medzi zimnými a letnými stanovišťami. Prechod zo zimných na letné je pomerne rýchly, väčšinou trvá niekoľko dní či dokonca hodín. No prechod z letných stanovíšť na zimné je oveľa pomalší. Zvyčajne sa začína prvým trvalejším snehom. Zimné okrsky bývajú zväčša menšie ako letné, ale neplatí to vždy. Pri jelenej zveri je známa pohlavná segregácia. To znamená, že samce žijú v oddelených čriedach od samíc. Jelene vytvárajú menej početné čriedy ako jelenice. Mladšie jelene vytvárajú čriedy v počte cca 5 - 15 jedincov, občas aj početnejšie. Staršie jelene vytvárajú menej početné čriedy cca 2 - 10 jedincov. Čriedy jeleníc však bývajú oveľa početnejšie, v ktorých môže byť viac ako 100 jedincov. Mnohopočetné čriedy možno vídať najmä koncom zimy a skoro na jar na poliach alebo na pastviskách a lúkach v predhoriach horských celkov. Na poliach obľubujú najmä oziminy, ktoré si vyhrabávajú aj spod vrstvy snehu. Čriedy sa prakticky počas celej zimy zdržiavajú najčastejšie na poliach susediacich s lesmi. Začiatkom jari jelenia zver postupne presúva svoju pastevnú aktivitu do podhorských lúk. A keď je už aj tam tráva vyššia ako 10 cm, jelenia zver zanecháva aj tieto lúky. Ale to je už jar v plnom prúde, všetko sa zelená a zver sa rozpty ľuje po lese. Čriedy sa v tom období už rozpadajú. Začiatkom mája už väčšina jelenej zveri zaťahuje do vyšších častí pohorí, kde bude klásť mláďatá a prežívať hlavné vegetačné obdobie, ale aj jesennú ruju. Menšia časť populácie ostáva po celý rok na rovnakom stanovišti. Rozlišujú sa migračné typy jelenej zveri a typy, ktoré žijú usadlým spôsobom. Tieto zväčša nemigrujú, ale za istých okolností čiastočne môžu, napr. keď je vysoká snehová pokrývka. Snehová pokrývka vyššia ako 70 cm je už nevyhovujúca. Zver sa v takomto prostredí ťažšie pohybuje a aj ťažšie vyhrabáva potravu. Keď je v horách súvislý sneh do 50 cm, jelenia zver s tým výraznejší problém nemá. Migračné typy počas roka pravidelne migrujú medzi zimnými a letnými stanovišťami. Ak ide o typického migranta, letný a zimný okrsok sa neprekrývajú. Migrácia je naučeným zvykom od matky, resp. členov čriedy, nemožno to teda pokladať za vrodené správanie. Z migračného typu sa ani intenzívnym prikrmovaním nestane usadlý typ a v čase sezónnych zdrojov potravy odmigruje na zimné a jarné stanovištia. V tomto období sa pri oplodnených jeleniciach intenzívne vyvíja zárodok. To, v akej kondícii bude novonarodené mláďa, závisí od kvality potravy jeho matky v zimnom období. Jelene koncom zimy zhadzujú parožie. Staršie už v polovice februára, mladšie neskôr. Po zhodení parožia začína hneď rásť nové. Ak si predstavíme, že nové parožie začína rásť zhruba od konca februára a plne je vyvinuté, aj keď ešte v lyku, už v júli, tak to poukazuje na vynikajúcu schopnosť transformovať prijatú potravu a využiť z nej živiny nielen na základné životné funkcie, ale aj rast parohoviny.

Presuny v rámci zimných stanovíšť

V zimnom, alebo lepšie povedané v predjarnom období dochádza v rámci zimných stanovíšť taktiež k menším či väčším presunom. Niektoré zvieratá zostávajú na určitých lokalitách dlhšie, iná časť sa presúva. Zaujímavé sú presuny počas 24-hodinového rytmu. Vo večerných alebo nočných hodinách sa čriedy presúvajú z denných stanovíšť do oblastí intenzívneho príjmu potravy. Tie predstavujú predhoria alebo stredné časti orografických celkov. Častokrát sú to polia, do ktorých sa zver v nočných hodinách odváži, i keď sú pomerne vzdialené od okraja lesného porastu. V nočných a skorých ranných hodinách sa potom vracia na miesta denného odpočinku. Denné zimné stanovištia sú vzdialené od nočných aj niekoľko kilometrov, ale môžu byť aj celkom blízko. Môže to byť v blízkosti polí, ktoré susedia s priľahlým lesom. V rámci konkrétnej oblasti môžu mať rôzne jedince, no aj celé čriedy, rozdielne zvyklosti vo využívaní denných aj nočných stanovíšť, ako aj vzdialeností medzi nimi.

Pastevné cykly

V zime má jelenia zver 5 - 6 dlhších pastevných cyklov. Vtedy sa pohybuje na malom priestore v blízkosti potravného zdroja. Je to dôležité najmä z dôvodu šetrenia energie. Na jeseň často vyhľadáva opadnutý jaseňový list. Potrava v zimnom období pozostáva najmä zo zvyškov suchého lístia, púčikov, výhonkov, kôry stromov a pod. V agrárnej krajine úspešne vyhrabáva aj hľuzy. Aj v tomto období je životne dôležitá voda. Jej príjem je však výrazne nižší ako v letnom období. Jelenia zver využíva vodu, ktorá je obsiahnutá v bunkových a medzibunkových priestoroch pletív rastlín a prijíma ju aj zo snehu. Keď udrú silnejšie mrazy, jelenia zver získava vodu z výhonkov a púčikov drevín.

Šetrenie energiou

V čase núdze jelenia zver znižuje výdaj energie na tepelnú reguláciu krvného obehu v periférnej časti tela a nôh. Podobne je to pri zvieratách, ktoré sú v zimnom spánku. Takto sa dostanú nohy do stavu tzv. zmeravania, ktorý je zapríčinený chladom. Aj to je dôvod, prečo je v zimných mesiacoch nižšia pohybová aktivita. Ochladenie vzduchu ako také nevyvolá režim šetrenia energiou, ale musí byť spojené s úbytkom tukových zásob. Preto tzv. „skrytý zimný spánok“ je typický pre neskorú zimu vo februári a marci. Jelenia zver šetrí energiu len 8 - 9 hodín denne. Fyziológovia nazývajú túto reakciu „denná meravosť“. Vyznačuje sa ňou mnoho malých cicavcov, ktoré neupadajú do zimného spánku. Jelenia zver je pomerne veľká a to je dôvod, že niekoľkohodinové zníženie produkcie energie nevedie k výraznejšiemu poklesu ich telesnej teploty. Najnižšiu aktivitu má jelenia zver od novembra do marca, čo patrí k stratégii jej hibernácie, spočívajúcej v znížení látkového metabolizmu, príjmu potravy, pohybovej aktivity a výdaja energie. Z tohto dôvodu je veľmi negatívny jav, keď sa v rámci prikrmovania podáva v zimnom období energeticky bohaté krmivo. To môže priviesť zver do stavu letnej aktivity s nežiaducim efektom zvýšenia potreby energie, ktorá - ak nie je dostatočne krytá krmivom - sa musí nevyhnutne prejaviť na väčšom odhryze a obhryze stromov.

Jelenia zver osídľuje súvislé lesné a lesostepné spoločenstvá. Má rada najmä striedanie hustých mladín, starej hory a zarastajúcich rúbanísk. V zimnom a skorom jarnom období pravidelne uskutočňuje väčšie alebo menšie presuny či už kvôli potrave, alebo vyhovujúcejším klimatickým podmienkam. Zima je obdobie, kedy potrebuje zver čo najhospodárnejšie nakladať s energiou. Doprajme jej nerušený pokoj a pohybujme sa v teréne potichu a obozretne.


Ing. Vladimír Vician, PhD. - Pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre plánovania a tvorby krajiny, Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Vo voľnom čase sa venuje pozorovaniu správania divo žijúcej zveri. Je členom Slovenskej asociácie fotografov prírody Slovenska (SAFP). Špecializuje sa najmä na fotografovanie cicavcov vo voľnej prírode.

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu