Čtení na tyto dny

Předjaří

krajina strmí tichem snu
bílá a hnědá a zurčení
červenohnědé siluety nahých strážců zimy
jež neuhlídali
a ze studně studu krčí rameny

tak téměř bez pohybu hyne epocha

krom poškubaných cárů kdesi pod nebem
se tichem nese
už jen kovově černý rozsudek havrana
ukládající toliko
co sněhy odkryly ztrápeno
budiž do třikráte sedmi dnů
potaženo zelení
proti čemuž
není odvolání

(Miroslav Sedláček) 

 

Stručne o teórii klimatickej zmeny


Milan Lapin, č. 1/2010, str. 19

Klimatické zmeny sú na celej Zemi a aj v jednotlivých regiónoch zložené z prirodzených zmien klímy, ktoré podmieňujú prirodzené faktory (slnečná aktivita, vulkanická činnosť…), a zo zmeny klímy podmienenej činnosťou človeka. Je zrejmé, že nemá význam bojovať proti prirodzeným zmenám klímy, môžeme ale zredukovať vplyv človeka na klimatickú zmenu, ktorá už dosahuje v horizonte vyše 30 rokov väčšiu odchýlku ako zmeny klímy prirodzeného charakteru. Pretože činnosť človeka má prevažne iba vplyv na postupné otepľovanie prízemnej vrstvy atmosféry, je predpoklad, že do roku 2100 môže globálne otepľovanie z tohto dôvodu prekročiť aj 4 °C v porovnaní s predindustriálnou érou (pred rokom 1750).

Mechanizmus pôsobenia skleníkových plynov v atmosfére je fyzikálne dobre zdokumentovaný a nie sú o ňom vo vedeckých kruhoch žiadne pochybnosti. Problémy sú s vysvetlením tzv. oneskorených spätných väzieb, no predpokladá sa, že budú prevažne zosilňovať globálne otepľovanie (topenie ľadovcov, topenie permafrostu…). Niektoré spätné väzby budú čiastočne brzdiť globálne otepľovanie (oblačnosť, zakalenie atmosféry…).

Fosílny uhlík sa dostáva do atmosféry ako oxid uhličitý (CO2) s dobou zotrvania v atmosfére od 50 do 200 rokov. Aj preto je teraz v atmosfére o 38 % viac CO2, ako bolo po dlhé stáročia pred rokom 1750. Zvyšovanie koncentrácie CO2 sa podieľa asi 55 % na zosilňovaní skleníkového efektu atmosféry, zvyšok pripadá na iné skleníkové plyny (metán, oxid dusný, prízemný ozón, freóny…). Hlavným skleníkovým plynom v atmosfére je ale vodná para, jej množstvo je riadené teplotou atmosféry, oceánov a zemského povrchu. Pri raste teploty o 1 °C sa zvyšuje množstvo vodnej pary v atmosfére o 6 %, a tak tiež zosilňuje skleníkový efekt atmosféry ako rýchla kladná spätná väzba globálneho otepľovania.


Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. - Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, člen Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC), lapin(zavináč)fmph.uniba.sk

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu