VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Sú to už roky, ale pamätám si to veľmi dobre. Stáli sme na prešovskej železničnej stanici s Mojmírom Vlašínom a on do mňa hustil nejaké bludy o fi nancovaní mimovládnych organizácií. Na fi nancovaní našej organizácie mi vadilo viacero vecí. VLK žil už roky z písania projektov a zberania grantov. Nebolo to bohviečo, neustále písanie nezmyselných správ, veľakrát prispôsobovanie našej práce donorom, veľmi malá až žiadna rôznorodosť darcov, čo spôsobovalo veľké riziká pri výpadku čo len jedného zdroja. A hlavne takmer žiadna spätná väzba medzi tými, pre ktorých sme svoju prácu robili a robíme, obyvateľmi našej krajiny. Absolútna väčšina vtedajších darcov bola zo zahraničia, čo bolo logické, pretože na Slovensku kultúra nadácií ešte len začínala.

Mojmír čosi bľabotal o zbierkach na ulici a zdôrazňoval, že VLK na to ako jediná organizácia na Slovensku má, ale mne to pripadalo ako referovanie z inej galaxie, absolútne nepoužiteľné pre naše slovenské sedliacke pomery. Ale červík myšlienky sa zavŕtal do môjho mozgu tak, ako sa pustil lykožrút do šumavských a tatranských lesov.

A kedysi pred viac ako desiatimi rokmi prišiel predaj a nákup lesa na Čergove, rýchla akcia, kde v záujme záchrany nádherného 21-hektárového lesa bolo potrebné kdesi zohnať 3,5 milióna korún. Také šialené nápady nepodporovala žiadna grantová „agentúra“. Tak sme podpísali kúpu, les sa stal náš a splátkový kalendár sme plnili zbierkou, ktorú sme nazvali Kúp si svoj strom. Proste sme predávali konkrétne stromy v konkrétnom lese po tisícke. Za list symbolického vlastníka. Kúp si svoj strom mala nečakaný úspech. Z lesa je dávno prvá súkromná rezervácia, prikúpili sme ďalších takmer dvadsať hektárov. Ohrozený les tak zachránili obyčajní ľudia, predovšetkým zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Poľska a v menšej miere aj z ďalších krajín.

Vtedy som pochopil, že Mojmírova myšlienka nebola až taká divná a že sme roky úplne zbytočne nežiadali o podporu ľudí, pre ktorých vlastne svoju prácu robíme. Začali sme organizovať dvakrát do roka infostánky, kde sme už cielene, na konkrétne projekty, zbierali finančnú podporu. Takto, z množstva dvadsaťkorunáčok sa nám podarilo splatiť viac ako tri milióny korún za štyridsaťročný prenájom 160-hektárového lesa v Tatrách, ktorý mal byť tiež, ako naša rezervácia Vlčia, vyrúbaný.

Časom logicky vznikla potreba podobným spôsobom financovať aj réžiu, nutné náklady k našej práci, geodetov, právnikov, fotografie, letecké snímky atď. Peniaze venované akcii Kúp si svoj strom kúpou stromov môžu byť použité len na kúpu lesa v Čergovskom pohorí, iné zbierky mali tiež konkrétny charakter a všeobecnejšie zdroje nám chýbali. Vtedy sme začali prehovárať ľudí na podporu formou trvalého platobného príkazu. Voláme je 77-korunáčka, pretože minimálna výška trvalého príkazu je 77 korún. Z tejto podpory sa fi nancujú výdaje, ktoré nemôžu byť fi nancované z priamej podpory iných akcií.

Zavŕšením cesty fi nančnej samostatnosti sa stala možnosť asignácie dvoch percent z daní, najprv fyzických a potom právnických osôb. Toto je v súčasnej dobe rozhodujúci zdroj našich príjmov. Pre ilustráciu akú úlohu hrajú „dve percentá“ vo fi nancovaní VLKa:

Zo zbierok na infostánkoch dvakrát ročne získa VLK spolu ročne asi 500 000 korún. Naši priaznivci si ročne kúpia v akcii Kúp si svoj strom stromy v rezervácii Vlčia v priemere asi za 700 000 korún ročne. Trvalý príkaz vo forme 77-korunáčky nám prinesie ročne okolo 500 000 korún. Asignácia dvoch percent dane nám dodá do rozpočtu od 900 000 do 1 600 000 korún.

V pomere k vynaloženým nákladom je dvojpercentná asignácia jednoznačne „najziskovejším ziskom“. Je to dané mimoriadnou jednoduchosťou venovania fi nančnej sumy - príslušná kolónka identifi kujúca obdarovanú organizáciu je súčasťou daňového priznania a nie nepodstatnou je anonymita darcu. My nevieme, kto nám peniaze týmto spôsobom venoval, a to je pre veľkú časť darcov pravdepodobne oslobodzujúce.

Jediným problémom pri asignácii je možnosť darovania 2 % dane právnickými osobami. Súčasná právna úprava totiž umožňuje podnikom, ktoré majú mimoriadny zisk, venovať tieto peniaze vlastným nadáciám, ktoré sú druhotne využívané na klasický greenwashing (postup, cieľom ktorého je, aby fi rmy vyzerali priateľskejšie k životnému prostrediu, než v skutočnosti sú). Ide o veľmi veľké sumy, pretože dve percentá z daní u niektorých podnikov dosahujú stovky miliónov korún. Tak jeden jediný dar od právnickej osoby sa môže rovnať desiatkám až stovkám tisícov darov od fyzických osôb. Riešenie je podľa mňa veľmi jednoduché, a to obmedziť výšky darovaných dvoch percent dane od právnickej osoby na nejakú rozumnú sumu, ktorá sa podľa mňa pohybuje niekde okolo 50 000 - 100 000 korún.

Každej mimovládnej organizácii odporúčam sa obrátiť so žiadosťou o podporu tam, kde smerujú výsledky práce, k našim spoluobčanom. Štátna podpora či zahraničné zdroje sú dočasné, kriviace charakter alebo obsah práce. Dostanete tak skvelú spätnú väzbu, pretože podpora od ľudí je priamo úmerná spokojnosti občanov s vašou prácou. Ak sa jeden nespokojný kľúčový sponzor, alebo nedajbože vláda nahnevá, tak je organizácia najbližší rok bez príjmov. Státisíce podporovateľov sa nikdy nenahnevajú naraz, jedine ak tá vaša práca je fakt nanič. Väčšie organizácie sa nemusia brániť ani podpore z blízkeho zahraničia.

Ing. Juraj Lukáč (1954) - absolvent FEL ČVUT Praha a dlhoročný výskumný pracovník v robotike, v súčasnej dobe vedie Lesoochranárske zoskupenie VLK (www.wolf.sk), juro(zavináč)osadne.sk