Čtení na tyto dny

Z plných plic

Na pně kolměji
slunce dopadá

Zvedá ke kamni kámen

Město zajíká se kosy
Nemají na bílou košili
Poskakují v kabátcích klarinetů

Město popadá dech
Koktá tramvajemi a výhybkami

Bojí se prázdna
vzduchu na půl úst

Slova z plných plic
dechem netroufají si plýtvat

Mlčky počítáme
kde strom
byl zaokrouhlen v pařezu

(Jindřich Zogata) 

 

Doporučujeme ke čtení

Pouť na Svatou Horu I

Václav Štěpánek, č. 4/2023, s. 26-31, pro předplatitele

Jsou cesty kamenů, květů a v nich návrat (krátká potulka rodnou i domovskou Vysočinou)

Miloš Doležal, č. 4/2023, s. 18-21, pro předplatitele

Když horizontálu cesty protne vertikála, pak se cesta stává poutí

Josef Kroutvor, Pavel Klvač, č. 4/2023, s. 2-3, pro předplatitele

Ohlédnutí za půlstoletím Ramsarské úmluvy

Jan Plesník, č. 3/2023, s. 2-5, pro předplatitele

K hydromorfologickému působení bobra evropského

Tomáš Just, č. 3/2023, s. 29-33

Algolog v mokřadech

Olga Lepšová-Skácelová, č. 3/2023, s. 39-41, pro předplatitele

Hnízdění ve věnci

Dagmar Pecková, č. 3/2023, s. 46-47

Doc. RNDr. Karel Hudec, DrSc.: jeho prínos pre československú ornitológiu zo slovenského uhla pohľadu


Anton Krištín, č. 4/2017, s. 16-17

Motto:

„Ptáci byli po staletí pro člověka obrazem svobody a volnosti a jakýmsi prostředníkem mezi bohy a lidmi. Kromě duchovního rozměru sloužili i jako zdroj potravy a později se chovali pro okrasu a potěšení. Není proto divu, že zájem o ptactvo prolínal celou historií lidstva.“

Karel Hudec

Dejiny píšu ľudia…, hýbu nimi hlavne tí, čo majú a mali plodný život a ovplyvňujú masy. Vo vede sú často celebritami bez toho, aby sa sami tak cítili. Myslím, že bez nadsadenia možno povedať, že jednou z vedeckých a ľudských celebrít československej zoológie a ornitológie je doc. Dr. Karel Hudec z Brna. Píšem československej, lebo jeho dielo enormne ovplyvnilo ornitologický život na Slovensku, a to nielen publikáciami a knihami, ale aj osobnými kontaktmi, priateľským postojom ku každému.

Písal sa rok 1983, keď som sa dostal častejšie do Brna na charizmatický zámoček na Květné 9, na Ústav pro výzkum obratlovců ČSAV. Bolo to hlavne kvôli konzultáciám k publikácii o potrave a potravnej ekológii vrabca poľného a ďalších druhov vtákov v urbánnej a poľnohospodárskej krajine (s Dr. Č. Folkom, Dr. F. Balátom a Dr. K. Hudcom), ale aj kvôli účasti na brnenských a iných ZOO dnech, za ktorými dlhé roky stál aj Karel. Už vtedy som mal možnosť spoznať vedecké, organizátorské, editorské i ľudské aktivity Karla. Napriek časovej zaneprázdnenosti, sediac za písacím strojom, vyrušovaný kolegami a spoluautormi Fauny ČSSR - Ptáci, ma prijal ako seberovného ornitológa a venoval mi vtedy svoj iste drahocenný čas. Neskôr sme sa stretávali hlavne na zoologických a ornitologických konferenciách po rôznych regiónoch Československa, napr. na pravidelných tematicky orientovaných ornitologických konferenciách v Přerove, Mikulove a východných Čechách. Komunikovali sme aj ohľadom aktuálnych ornitologických údajov do „Glutzovho“ Handbuch für Vögel Mitteleuropas a jeho poznámky a konštruktívna kritika mi boli vždy príkladom. Je mi blízky nielen ako ornitológ a editor veľkých kompendií Fauna ČSSR a atlasov vtáctva a fauny, ale aj ako človek, ktorý stresové životné a vedecké situácie rieši ventilom v podobe športu a kultúry a stretnutí s ľuďmi podobnej krvnej skupiny. Známe sú jeho športové úspechy, keď svojho času dosiahol československý rekord v plavbe motýlikom. Nezabudnuteľné sú aj jeho divadelné hry. Zvlášť si pamätám jeho divadelnú hru na ZOO dňoch v Brne, v ktorej kritizoval kariérizmus vedcov a nekalé administratívne postupy pri udeľovaní vedeckých hodností. Hra bola úspešne inscenovaná vo viacerých reprízach.

Odborne sa špecializoval na výskum vodných vtákov a bahniakov, no vďaka jeho obrovskému prehľadu v ornitologickej a zoologickej literatúre bol a je studnicou poznania pre generácie českých a slovenských ornitológov. Precízne spracovanie a redigovanie jednotlivých dielov a zväzkov a odborných kapitol Fauny ČSSR bolo príkladom širokého a kvalitného odborného prehľadu a základom mnohých odvetví ornitologického bádania - atlasových prác, kvantitatívnych výskumov, hniezdnej biológie, potravnej ekológie, parazitológie i behaviorálnej ekológie. „Fauna ČSSR“ ukázala medzery v poznaní biológie a ekológie vtákov v strednej Európe, bola silnou podporou pre medzinárodné diela o vtáctve strednej Európy (Glutz, Bauer) i v západnom Palearkte (Cramp). Iste nasmerovala aj činnosť mnohých profesionálnych a amatérskych ornitológov v ČSR a aj vďaka takým ľuďom, ako je Karel, je aj kvalita poznania vtáctva u nás, tvorivé myslenie ornitológov a citovanie prác našich autorov na slušnej európskej úrovni. Karel je stále členom redakčných rád viacerých časopisov (napr. Folia zoologica, Veronica) a pravidelne sa zúčastňuje akcií československých ornitológov, kde boli a sú jeho príspevky počúvané „s otvoreným ušami“. Pamätám si jeho účasť na konferencii „Potrava a hospodársky význam vtákov v Československu“ v roku 1990 vo Zvolene, kde s Jitkou Pellantovou sumarizoval a prezentoval svoje dlhoročné výsledky na tému „Význam ptáků ve vodním a rybářském hospodářství“ a tým silne ovplyvnil ďalší smer štúdia v tejto oblasti.

Veľmi významná je jeho spolupráca na atlasoch rozšírenia vtáctva, do ktorej dokázal zapojiť spolu s K. Šťastným a V. Bejčkom naozaj masy ornitológov. Dá sa povedať, že aj vďaka nemu je aj na Slovensku dnes stav poznania rozšírenia vtáctva neporovnateľne ďalej ako pred pol storočím alebo v čase vydania prvého atlasu vtáctva Československa za roky 1973 - 1977. Veď aj v zatiaľ jedinom „Atlase rozšírenia vtáctva na Slovensku“ (Danko et al. 2002) bol jedným z jeho „zahraničných“ posudzovateľov.

Osobitne aktívny je Karel aj v popularizácii ornitológie a vtáctva. Myslí na spájanie generácií ornitológov a napísal množstvo profilov významných ornitológov, ktoré sú charakteristické ľahkým perom a Karlovi vlastným humorom. Jeho stále neutíchajúcu mimoriadnu kreativitu dokazuje i to, že v tomto roku vydal aj unikátnu knihu Ptáci v českém životě a kultuře, ktorá iste oslovila a osloví davy ornitológov (viď motto v úvode). Karlova odborná práca a ocenenia sú stručne sumarizované aj na webe (napr.: https://cs.wikipedia.org/wiki/Karel_Hudec).

Jeho neobyčajnú pružnosť a kolegiálnu pomoc v odbornom smere môžem uviesť na troch osobných príkladoch. V roku 1991, keď som potreboval stanovisko medzinárodne rešpektovanej osobnosti k žiadosti o štipendium prestížnej nadácie Alexander von Humboldt Stiftung do nemeckého Bonnu, som požiadal Karla. Stanovisko mi poslal obratom v perfektnej nemčine a viac ako ročný pobyt na prestížnych univerzitách v Mníchove a Bayreuthe mi i vďaka nemu otvoril cestu do sveta ornitológie a ekológie, k stretnutiam s osobnosťami, ako sú profesori Franz Bairlein, Peter Berthold, Bern Leisler, Helmut Zwölfer, Hans Winkler, Eberhard Gwinner, Urs Glutz von Blotzheim, Kurt Bauer a mnohí ďalší. V roku 2007, keď som obhajoval doktorskú dizertáciu (DrSc.), mi Karel dal veľmi podnetný posudok do ďalšej práce. Po rozdelení Československa mi jedného dňa zavolal, že má pre mňa nejakú ornitologickú literatúru zo Slovenska. Krátko na to som sa u neho v Brne na Hlubokej zastavil a do auta sme naložili za plný kufor kľúčových ornitologických publikácií a diel zo Slovenska, často aj historicky cenných, ktoré sú k dispozícii všetkým záujemcom.

Karel sa narodil 18. 11. 1927 u Brna. Neuveriteľné. Aj kto ho pozná dlhé roky, neverí, ako sa dokáže príroda pohrať a dať mu vzhľad o desiatky rokov mladší. Asi príroda vie, pre koho Karel pracuje, koho chráni…

Náš kolega a Karlov rovesník, zoológ a ornitológ Jožko Sládek raz pri nejakom svojom jubileu povedal, že pri oslavnom laudáciu sa vždy preháňa (prínos jubilanta). V prípade Karla je asi ťažké prínosy preháňať. Karel je proste človek a ornitológ.

Karel, do ďalších rokov Ti v mene slovenských ornitológov a zoológov prajem pevné zdravie a neutíchajúcu vitalitu vo všetkých oblastiach, ktoré ťa bavia.

Tono Krištín


RNDr. Anton Krištín, DrSc., Ústav ekológie lesa, Slovenská akadémia vied, Zvolen

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu