VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Každý z nás určite rád trávi svoj voľný čas vonku, niekde v prírode, ak je pekné počasie. Ale čo vtedy, ak príde búrka a začnú blesky? Asi väčšina z nás sa snaží dostať čo najrýchlejšie domov alebo do bezpečia. Automaticky to v nás vyvoláva určité ohrozenie a nebezpečenstvo. No v prípade fotografa Jozefa Dovičina je to práve naopak, pri búrke to všetko začína.

Na začiatku by určite každého z nás zaujímalo, prečo práve búrky a ako si sa k tomu dostal a čím ťa zaujali? Prezradím na teba, že fotíš aj iné veľmi pekné veci, ale toto je niečo, čo zaujme mnohých.

V televízii sme so synom často sledovali katastrofické filmy a po poslednom filme „V oku tornáda“ som sa rozhodol skúsiť v noci nafotiť prichádzajúcu búrku nad Púchovom. Bol som práve na skalnatom hrebeni na najvyššom bode v okolí. Fotil som, dokedy búrka nebola priamo nado mnou, no popravde môžem byť rád, že som to prežil. Ten rýchly beh dole cez les počas búrky, no žiadna sranda. Aj keď zrovna tento rok nočných búrok veľa nie je. Poprípade keď už sú, tak hlavne na východe, alebo v období, keď som v práci.

Ako zistíš, kde a kedy ísť fotiť? Využívaš na to nejakú aplikáciu alebo intuíciu? Pretože, povedzme si na rovinu, počasie je nevyspytateľné a vie sa meniť z minúty na minútu.

Na tieto účely sledujem rôzne stránky, radary, družice a webkamery. Ale najviac využívam stránku www.lightningmaps.org. Taktiež je dôležité počas leta sledovať aj radar na zrážky. Vďaka nemu si vytipujem miesta, kde už prší a tvorí sa určitá zrážková činnosť; na týchto miestach sa často tvorí aj samotná búrka.

Vo všeobecnosti fotografická technika a takéto počasie nie sú najlepší priatelia. Ako riešiš tento problém? Pretože pre dobrý záber je potrebný čas, ktorý je v tomto prípade veľmi drahocenný.

Pre takýto typ fotenia je najlepšie, keď vietor fúka od chrbta a samotná búrka je predo mnou. Je to z toho dôvodu, že vďaka vetru už vedia padať kvapky na techniku a objektívy, tie sa následne musia utrieť. Ak prší viacej, tak sa snažím blesky natočiť z auta cez pootvorené okno. Táto technika má svoje výhody aj nevýhody, hlavne často mi do auta celkom dosť naprší…

Sú spojené s tvojím fotením aj nejaké zaujímavé príhody a zážitky? Predsa nie vždy všetko ide podľa našich predstáv, alebo sa podarí niečo, čo sme ani sami nečakali.

Často sa mi stáva že za búrkou cestujem aj 100 km, no a keď prídem na samotné miesto, tak búrka zanikne a zistím, že vznikla tam, odkiaľ som prišiel. Ono je to všeobecne o tom poznať terén, ale aj miesta, kde sa dá dobre zaparkovať s autom. Taktiež je veľmi dôležité mať dobrý a pekný výhľad na krajinu či mesto. Na búrkach je najkrajšie to, že aj keď sa na okamih zdá, že je už koniec, tak vznikne ďalšia, z ktorej začne pršať. Keď sa takéto video zrýchli, je to ako keď sa spláchne záchod, taká hra útvarov.

Veľmi pekne ďakujem Jozefovi za rozhovor a touto cestou mu želám veľa nových a skvelých záberov. Ak vás zaujímajú jeho práce, môžete si ich pozrieť na jeho stránke https://www.facebook.com/PotulkypoSlovensku.sk/

S Jozefem Dovičinem rozmlouval Jaroslav Vyhnička