VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Klimatická zmena je vedecký fakt, ktorý pozorujeme nielen vo voľnej prírode v podobe roztápajúcich sa ľadovcov a zvyšujúcej sa hladiny oceánov. Každú chvíľu prichádzajú správy o extrémnych prejavoch počasia, ako sú uragány, nadmerné požiare, príliš časté záplavy a podobne. Všetky tieto prírodné katastrofy zasahujú do životného priestoru človeka a spôsobujú obrovské ekonomické straty, nehovoriac o stratách na životoch a znížení životnej úrovne dotknutých oblastí.

Mohlo by sa zdať, že v podmienkach Slovenska to zatiaľ nie je také zlé. Bežný človek možno pozoruje len akúsi absenciu typických ročných období. Úplne inak situáciu vnímajú poľnohospodári, ktorí bojujú o každú kvapku vody a premýšľajú, aké plodiny sú schopné zvládať nové klimatické podmienky v strednej Európe tak, aby neboli každý rok v strate. Najkritickejšie sa k danej zmene stavajú vedci z celého spektra odborov od klimatalógov, geografov, sociológov a samozrejme biológov. Ukazuje sa, že ich hlasy sú bohužiaľ aj najrealistickejšie, a preto je nutné konať.

Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy Nie každý je vášnivý turista a záleží mu na ochrane prírody ako takej. To sa dá celkom ľahko pochopiť aj prepáčiť. Samozrejmosťou by mala byť ale starostlivosť o okolie v tesnej blízkosti človeka, resp. v obciach a najmä mestách, ktoré povrch planéty pretvárajú na veľkých plochách. Myšlienky o ochrane planéty zmenou urbanizácie miest nie sú úplne nové a je načase integrovať ich vo všetkých metropolách EÚ. Samotné občianske združenie BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie), ktoré sa venuje ochrane biodiverzity už od roku 1997, sídli v hlavnom meste. O prírode blízke opatrenia tu však nebol záujem. Priaznivá politická situácia v mestských častiach Bratislavy dala príležitosť projektu DELIVER: DEveloping resilient, low-carbon and more LIVablE urban Residential area - Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy. Jeho hlavným cieľom je zvyšovať odolnosť sídlisk na dopady klimatickej zmeny, a to za pomoci realizácie vyváženého spektra adaptačných a mitigačných opatrení. Týmto sa zároveň aj docieli zníženie tzv. „uhlíkovej stopy“, zlepšenie kvality života obyvateľov, zvýši sa ochrana zdravia a zníži sa finančné zaťaženie samospráv na údržbu majetku obyvateľov aj mestskej časti. Všetky opatrenia ruka v ruke s osvetou smerujú k podpore biodiverzity v mestách.

Vodozádržné opatrenia

V rámci projektu sa riešia adaptačné opatrenia na zmenu klímy na viacerých lokalitách v mestskej časti Bratislavy - Karlova Ves. Základná škola A. Dubčeka je jednou z nich. Ešte počas leta bol v jej areáli postavený oddychový altánok, ktorý zároveň slúži ako outdoorová učebňa pre žiakov. Na školskom dvore urobili viacero úprav od výsadby kríkov, stromov a lúčnych záhonov, cez úkryty pre ježkov, až po vodozádržné opatrenia. Ako a na čo môže škola zadržiavať vodu? Jednoducho! Dažďová voda zadržaná zo strechy altánku sa používa na polievanie kvitnúcich záhonov. Žiaci sa naučia, ako môže fungovať jeden mikrosvet školského areálu plný biodiverzity a vody. Lepšie tak môžu pochopiť, ako by mali vyzerať väčšie celky, naše budovy a mestá, aby boli schopné odolávať klimatickej zmene.

Jedna z možností, ako budovať odolnosť miest na dopady klimatickej zmeny, je rozsiahla výsadba stromov a inej zelene. Vďaka projektu DELIVER a Bratislavskému samosprávnemu kraju (BSK) sa v novembri 2019 vysadilo 47 stromov, 95 kríkov a 101 kusov trvaliek v športovom a rekreačnom areáli Majerníkova. Výber pôvodných druhov bol zacielený na nenáročné druhy, ktoré odolajú aj nepriaznivým podmienkam. Väčšinou išlo o tzv. jedlé kríky (ako napr. rakytník, svíb krvavý, kalina siripútková, bršlen európsky, drieň obecný, arónia, baza čierna či ruža galská), ktoré okrem svojej estetickej funkcie prinášajú aj úžitok - ich plody môžu požívať vtáky a iné drobné živočíchy.

Ochrana opeľovačov

V rámci mestskej zelene bol dlhodobo samozrejmosťou sterilný nízko kosený trávnik bez akejkoľvek kveteny. Je to tak pohodlné kvôli údržbe, ale napr. aj pre psíčkarov. Všetko praktické dôvody. Medzi občanmi robí svoje aj panický strach z kliešťov, hmyzu či pavúkov. V každom meste ale sú plochy, ktoré ľudia využívajú veľmi málo, takže prípadný konflikt s rekreačným využitím by mal byť minimálny. Ide napríklad o strmé svahy, ktoré sa navyše aj zle kosia. V rámci projektu sa podarilo navrhnúť vhodnú habitatovú mozaiku pre hmyz prevažne zo záveterných svahov, pričom boli vybrané miesta s rôznymi mikroklimatickými podmienkami, t.j. južné aj severné svahy, s plytkou aj hlbokou pôdou a pod. Entomológ z Ústavu zoológie SAV - Marek Semelbauer tieto plochy monitoruje a hodnotí ich nasledovne: „Nekosené plochy sú z hľadiska biodiverzity hmyzu neočakávane hodnotné a aktívny manažment s ohľadom na opeľovače je nanajvýš žiadúci. Súčasný manažment vytvára ideálne podmienky pre opeľovače, akými sú blanokrídlovce, muchy, motýle či chrobáky, a odporúčam v ňom pokračovať.“ S úsmevom dodáva: „Rád by som vyhlásil mestskú časť Karlova Ves za hmyziu rezerváciu, ak by sa to dalo.“ Konkrétne mal na mysli areál ZŠ A. Dubčeka, na ktorý boli vyberané a vysadené trvalky ako alchemilka, oregano, šalvia lekárska a materina dúška, práve s cieľom, aby sa tu darilo opeľovačom. Všetky rastlinky boli pozorne vyberané s ohľadom na dobu ich kvitnutia, ktorá je dôležitá pre opeľovače a ich odolnosť v suchom slnečnom prostredí, akému je vystavovaný vybraný areál. Vybrané boli dobre, čo sa prejavilo na výskyte aj vzácnych druhov hmyzu, dokonca aj takých, ktoré už vymierajú aj vo voľnej prírode. Prístup tejto úžasnej školy môže ísť príkladom nielen pre ostatné školské zariadenia, ale inšpirovať sa môžu celé sídliská či firemné areály.

Prikrmovanie vtákov

Okrem ubúdajúcich opeľovačov sa projekt zameral aj na ochranu vtákov. V sterilných sídliskách tieto druhy počas zimy nachádzajú len minimum prirodzenej potravy. Preto je potrebné u nás zimujúce vtáky prikrmovať. Odporúča sa prikrmovať hlavne olejnatými semenami - slnečnicou, prosom, obilím, ale aj lojovými guličkami. Najlepšie sú doma vyrobené, lebo tie zo supermarketov nie vždy vtákom chutia. Veď aj oni vedia, čo je dobré. Z času na čas je vhodné ponúknuť im aj prekrojené jabĺčko. A to hlavne vtedy, keď je zima suchá (bez snehu), lebo vtáky sa nemajú kde napiť a takto si doplnia aspoň menšie množstvo tekutín. Záujem o prikrmovanie mala napr. Materská škola Kolísková, kde deti s pomocou pána školníka a milých paní učiteliek už prikrmujú vtáčiky ako sýkorky, vrabce, stehlíky, červienky, drozdy. Hneď ako sa vyvesilo kŕmidlo, prvé všetečné sýkorky sa okamžite pohostili.

Mestá v rukách detí

Všetko nasvedčuje tomu, že rýchla klimatická zmena je dôsledok globálne sa zvyšujúcej životnej úrovne ľudstva. Vyzerá to tak, že aby sme sa mali „dobre“ aj v budúcnosti, bude sa každý z nás musieť uskromniť. Už nikto nemôže veriť tomu, že človek dokáže rozkazovať vetru a dažďu. Zmena myslenia je nutná, a preto je osveta na školách kľúčová pre našu budúcnosť. Našim budúcim dospelákom, ktorí budú riadiť túto krajinu, je dôležité vysvetľovať, ako zachovávať procesy v ekosystémoch. Iba tak sa zaručí stabilita a prosperita na celej Zemi. Kým deti vyrastú, je nevyhnutné tlačiť na súčasných politikov, aby situáciu neignorovali a zavádzali opatrenia na zvrátenie klimatickej zmeny.

Projekt LIFE DELIVER (LIFE17 CCA/SK/000126) je podporovaný z finančných zdrojov EU. Viac informácií o projekte nájdete na stránke koordinátora projektu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves a na oficiálnej projektovej stránke odolnesidliska.sk.

Mgr. Katarína Goffová, PhD., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislavské regionálne ochranárske združenie.