VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Mokraď možno charakterizovať ako biotop, ktorého existencia je podmienená vodou. Tá je tu prítomná permanentne alebo temporálne. Na Slovensku máme viaceré typy mokradí, ako napríklad riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny. Charakteristické sú porastmi, ako je trstina či iné vlhkomilné druhy rastlín, ktoré poskytujú vhodné podmienky pre rôzne druhy živočíchov od hmyzu až po cicavce. Medzi tie najvzácnejšie patrí hraboš severský (Microtus oeconomus).

Hraboš severský - súčasník mamuta

Glaciálny relikt je v biológii považovaný za artefakt doby ľadovej, kedy bol široko rozšírený, ale spolu s ústupom ľadovcov z územia do veľkej miery vymizol a zostal zachovaný len na obmedzených, preňho vhodných stanovištiach. Glaciálne relikty možno nájsť napríklad v Tatrách či Krkonošiach, no málokto by ich hľadal na nížinách. A predsa! V dôsledku dlhodobej izolácie od severne položeného súvislého areálu druhu sa z hraboša severského v priestore panónskej panvy postupne vyvinul samostatný poddruh - hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi). Unikátny je aj tým, že je panónsky endemit (ako už napovedá aj jeho názov). To znamená, že sa vyskytuje iba v panónskej panve a konkrétne len na území Slovenska, Maďarska a Rakúska. Do dnešných čias tu hraboš prežil vďaka vhodným habitatovým aj mikroklimatickým podmienkam vo väčších mokradiach Dunaja, kde nachádza dostatok potravy. Živí sa totiž najmä nízkou trávou - ostricou (Carex), ktorá neznáša prílišné sucho a vyhovuje jej ľahko zatienené až tienisté stanovište.

Štúdiu hraboša severského panónskeho sa už viac ako desať rokov venujú teriológovia z Katedry zoológie PriF UK v Bratislave. Monitorujú jeho rozšírenie a pomocou molekulárnych metód sledujú genetickú variabilitu populácie. Tento pohľad je dôležitý pre reálne zhodnotenie šancí poddruhu pre jeho ďalšie prežívanie.

Ohrozenia hraboša severského panónskeho

V priebehu uplynulého storočia sme boli svedkami zániku mnohých mokraďných biotopov v dôsledku antropogénnych zásahov. Dôvodom bola snaha transformovať mokrade na produkčnú alebo inú úžitkovú pôdu. Zanikali však aj pri realizácii protipovodňových opatrení. Vedecké štúdie ukazujú, že od roku 1800 ubudlo takmer 64 % mokradí sveta. Ide o vážny negatívny trend vzhľadom na to, že mokrade plnia v krajine nenahraditeľnú úlohu. Patria k najproduktívnejším ekosystémom sveta. Podieľajú sa na odstraňovaní chemických a organických odpadov z vody, čím sa stávajú nenahraditeľným zdrojom pitnej a úžitkovej vody, sú zdrojom potravy, podporujú biodiverzitu, chránia pred povodňami a eróziami a uskladňujú oxid uhličitý. Pri mokradiach vznikajú aj centrá rekreačných a turistických aktivít, ktoré zvyšujú ekonomický status mnohých oblastí.

Vzácne hraboše obývajú už len posledné ostrovčeky chladných a vlhkých ostricových porastov na brehoch mokradí a zazemňujúcich sa mŕtvych ramien. S úbytkom týchto vzácnych biotopov je jeho existencia u nás ohrozená. Problémom môže byť aj strata biokoridorov medzi mikropopuláciami, kedy dochádza k prerušeniu toku génov, čo vedie k znížení ich celkovej kondícii. V oblastiach jeho výskytu je najväčším problémom vysúšanie mokradí, rozorávanie lúk či zanedbané kosenie a zber trstiny. Nepriaznivý stav tohto poddruhu sa snaží Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) zlepšovať už viac ako 10 rokov.

Microtus I

Projekt Ochrana hraboša severského panónskeho Microtus oeconomus mehelyi (LIFE08 NAT/SK/000239) bol zameraný na zlepšenie nepriaznivého stavu cieľového druhu, a to najmä opätovným zavedením tradičných spôsobov hospodárenia. Najvýznamnejší výstup je obnova Čiližského potoka v celej jeho dĺžke (33,5 km). Ďalej sa v oblasti Číčov - Gabčíkovo obnovilo 166,2 ha mokradí, ale obnovené boli aj mokrade na ďalších územiach európskeho významu (ÚEV) s výskytom hraboša severského panónskeho (ÚEV Alúvium Starej Nitry, Dunajské trstiny, Pohrebište) na celkovej ploche 267,1 ha. Išlo najmä o zlepšenie vodného režimu na úplne alebo čiastočne degradovaných mokradiach. Okrem toho sa podarilo obnoviť 100,5 ha vlhkých lúk - taktiež dôležitého biotopu pre hraboša severského panónskeho a pokosilo sa 155,5 ha trstinových porastov. Spoluriešitelia z Rakúska a Maďarska riešili iba osvetové aktivity.

Ďalším cieľom bolo funkčne prepojiť populácie hraboša pre zabezpečenie výmeny genetických informácii medzi jednotlivými populáciami ale aj pre distribúciu tohto druhu do nových lokalít. Na základe molekulárnych analýz sa totiž ukázalo, že oproti dvom ďalším študovaným poddruhom, hrabošovi severskému panónskemu hrozí vyhynutie najviac. Pravdepodobne je to spôsobené zmenou krajiny v oblasti Podunajska, kde orná pôda predstavuje obrovskú migračnú bariéru pre tento druh. Pod vhodným biokoridorom pre hraboša si môžete predstaviť vytváranie pásov vyšších trávnatých porastov a stromoradí pozdĺž vodných tokov, starých riečnych ramien či vlhkých depresií. V rámci sústavy NATURA 2000 bolo vytvorených viac ako 10 km líniovej vegetácie vhodnej pre hraboša severského panónskeho. Otázkou zostalo, do akej miery sú populácie hraboša na oboch stranách Dunaja prepojené a či pre ne súčasná podoba rieky netvorí už nepreniknuteľnú bariéru.

Microtus II

Projekt Obnovy biotopov pre hraboša severského panónskeho Microtus oeconomus mehelyi (LIFE17 NAT/SK/000621) pokračuje od roku 2018 ako Microtus II. Projekt je opäť zameraný na obnovu mokraďových biotopov, a to v rozsahu 580 ha s dôrazom na následne nastavenie vhodnej trvalo udržateľnej starostlivosti o tieto vzácne fragmenty vo všetkých troch zapojených krajinách (SK, HU, AU). Oproti prvému projektu je veľkou výhodou dizajnovanie biokoridorov aj mimo sústavy NATURA 2000, čo má veľký význam aj pre miestnych hospodárov.

Ochrana mokradí

Dôležitosť ochrany mokradí je potvrdená aj medzinárodným Dohovorom o mokradiach, ktorý bol podpísaný v Ramsare (Irán) a do platnosti vstúpil v roku 1975. V súčasnosti je pod tzv. Ramsarským dohovorom podpísaných 170 krajín sveta. Jeho zoznam tvorí 2 341 medzinárodne významných mokradí o celkovej rozlohe 252,4 milióna ha (stav k 1. 1. 2020). Prostredníctvom dohovoru sa zaisťuje celosvetová ochrana a rozumné využívanie všetkých zapísaných mokradí v tomto zozname. Slovenská republika pristúpila k dohovoru 2. júla 1990 a v zozname má zapísaných 14 mokradí.

Skutočnosť, že mokrade v krajine chýbajú, sme si začali naplno uvedomovať so zmenou klímy, ktorá ukazuje, že iba pestrá krajina dokáže účinne tlmiť dopady čoraz častejších výkyvov počasia. Súčasný alarmujúci stav ale nie je nezvratný. Mnohé z minulých chýb sa dajú pomerne jednoducho a lacno napraviť. Je teda paradoxné, že ochranou hraboša - pre väčšinu ľudstva nepodstatného zvieraťa - chránime aj svoj životne dôležitý priestor. Čím skôr začneme, tým stabilnejšiu krajinu zachováme pre ďalšie generácie.

Občianska iniciatíva

Doteraz bolo vďaka LIFE projektom pod vedením BROZ zrevitalizovaných 2 400 ha mokradí. Väčšinou išlo o umelé zaplavenie mŕtvych ramien Dunaja. V oblasti dunajskej delty by pritom stačilo povoliť periodické záplavy počas jari v takom rozsahu, aby sa voda vylievala aj mimo hlavného koryta, čím by sa mokrade vytvárali samovoľne. V súčasnosti je však voda v s tarom koryte Dunaja prísne regulovaná Vodným dielom v Gabčíkove.

Na jar 2020 bola spustená „Petícia za vodu pre život vnútrozemskej delty Dunaja“. Prostredníctvom nej sa BROZ spolu s 11 648 signatármi obrátili na ministra životného prostredia SR so žiadosťou o zabezpečenie zmien dočasného manipulačného poriadku pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros na území SR. Podpísaní nesúhlasia so spôsobom, ako sa štát stará o prírodné hodnoty našej najväčšej sústavy mokradí, a žiadajú, aby bola posledným zvyškom vnútrozemskej delty Dunaja poskytnutá náležitá ochrana. Výsledkom je verejný prísľub ministra ŽP, že sa manipulačný poriadok pokúsi zmeniť. Pozitívne je, že do diskusie prizval aj odborníkov z BROZ.

LIFE Microtus II (LIFE17 NAT/SK/000621) je podporovaný EU. Více na stránkách broz.sk/projekty/life-microtus-ii/.

Mgr. Katarína Goffová, PhD., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Literatúra:
Miklós et al. 2014a. Folia faunistica Slovaca 19 (1): 57-63.
Miklós et al. 2014b. Folia faunistica Slovaca 19 (3): 313-318.
Hulejová Sládkovičová et al. 2016. Folia faunistica Slovaca 21 (3): 229-233.
Hulejová Sládkovičová et al. 2018. Mammalian Biology 88: 85-93.