VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Na Slovensku bolo doposiaľ zaznamenaných 365 druhov vtákov, z ktorých 227 druhov u nás aj hniezdi (stav k 1. 1. 2020). Bohužiaľ, niektoré z nich na našom území neboli pozorované viac ako 50 rokov a pomaly z našej krajiny miznú aj donedávna hojné druhy operencov. Hlavnou príčinou ich ohrozenia je v súčasnosti nevhodné obhospodarovanie lesov, intenzívna poľnohospodárska činnosť spojená s nadmerným používaním agrochemikálií a vytláčanie vtáčích populácií z mestského prostredia. Všetky prirodzene sa vyskytujúce druhy vtákov sú na našom území pritom chránené zákonom. Dnes už vieme, že ochrana jedincov nestačí, ale potrebné je chrániť komplexne ich hniezdne a potravové biotopy. Základom európskej ochranárskej politiky je tzv. sústava NATURA 2000, ktorá predstavuje súvislú ekologickú sieť osobitne chránených území na území členských štátov EÚ. Tvoria ju dva typy území: územia európskeho významu a chránené vtáčie územia (CHVÚ). Cieľom CHVÚ je zachovanie a obnova ekosystémov významných pre vzácne druhy vtákov v ich prirodzenom areáli rozšírenia a zaistenie podmienok pre zachovanie priaznivého stavu ich populácií. Na Slovensku je vyčlenených 41 území (27 % výmery SR) pre 81 druhov vtákov.

Ochrana vtáctva Podunajska

Cieľom LIFE projektu s názvom Ochrana populácií ohrozených druhov vtáctva v prirodzených biotopoch vnútrozemskej delty Dunaja bolo zlepšenie stavu hniezdnych a potravných biotopov vtákov v minulosti typických pre CHVÚ Dunajské luhy (SK) a SPA Szigetköz (HU). V centre pozornosti bolo 15 vtáčích druhov obývajúcich rozmanité biotopy vnútrozemskej delty Dunaja od podmáčaných lúk a lesov, cez mŕtve ramená, močiare, periodické mokrade či kolmé riečne brehy. K úspechom projektu patria po viac ako 30 rokoch dve opätovne sprietočnené bočné ramená Dunaja (prvé na Slovensku) či obnova rozsiahlych mokradí na Ostrove orliaka morského a v oblasti Istragova. V roku 2012 na obnovenom kolmom brehu pri Chľabe úspešne zahniezdilo takmer 1 000 párov brehule hnedej, čím vznikla najväčšia kolónia tohto druhu na hornom strednom úseku Dunaja. Pri Bake bol vybudovaný biokoridor, ktorý okamžite po jeho dokončení začali využívať nielen ryby, ale zlepšil sa aj vodný režim v priľahlých mokradiach. Okrem rýb na obnovené biotopy zareagovali aj vtáky - zahniezdili tu až štyri páry rybárikov riečnych a zdržiavajú sa tu bociany čierne aj volavky striebristé. V rámci projektu sa podarila aj revitalizácia nížinných lúk a výsadba pôvodných drevín.

Ochrana dážďovníkov (rorýsů) v mestách

Úspechy v ochrane biodiverzity sa dajú dosiahnuť aj v mestskom prostredí. Projekt Ochrana dážďovníka obyčajného (Apus apus [pozn. red.: rorýs obecný]) a netopierov v budovách na Slovensku (LIFE10 NAT/SK/000079) bol zameraný na zastavenie poklesu početnosti populácie dážďovníka obyčajného a raniaka hrdzavého (Nyctalus noctula [pozn. red.: netopýr rezavý]) spôsobený zatepľovaním a rekonštrukciou budov, a postupne chceli zvýšiť početnosť ich populácií na pôvodný stav. Celkovo bolo v rokoch 2012-2015 skontrolovaných takmer 19 100 budov v 270 mestách. Zistených pritom bolo viac ako 5 250 hniezdisk dážďovníkov a viac ako 1 800 úkrytov netopierov. Počas monitoringu bolo zaregistrovaných až 23 697 hniezdiacich párov dážďovníka. Konkrétne opatrenia na ochranu vtákov a ich hniezdisk boli navrhované na viac ako 2 100 budovách. Vďaka posunu realizácie zatepľovania, inštalácie upravených mriežok na vetracie otvory a inštalácie búdok pre dážďovníky, sa podarilo zachovať, resp. vytvoriť 30 915 potenciálnych hniezdisk na 28 lokalitách. Dá sa povedať, že bez realizovaných zásahov by došlo k likvidácii 30-50 % existujúcich hniezdnych možností, čo by viedlo k poklesu početnosti tohto likvidátora komárov v slovenských mestách až o 20-30 %. Tieto vynikajúce výsledky ocenila aj Európska komisia (EK) tým, že v kategórii Príroda a Biodiverzita udelila projektu titul „Najlepší z najlepších“. O monitoring dážďovníkov na rekonštruovaných budovách je zo strany verejnosti záujem dodnes.

Ochrana vtákov na ostrovných lúkach

Od roku 2014 prebieha projekt Ochrana vtákov v CHVÚ Ostrovné lúky (LIFE12 NAT/SK/001155), ktorý má prispieť k ochrane hniezdnych a potravových biotopov druhov európskeho významu, a to: strakoša kolesára (Lanius minor [pozn. red.: ťuhýk menší]), ľabtušky poľnej (Anthus campestris [pozn. red.: linduška úhorní]) a sokola červenonohého (Falco vespertinus [pozn. red.: poštolka rudonohá]). V poľnohospodárskej krajine s prevahou ornej pôdy je snaha o záchranu ostrovčekov trávnatých biotopov a pozostatkov lesov. V minulosti bolo toto územie významne formované vplyvom povodí riek Dunaj, Váh a Malý Dunaj, ale v druhej polovici 19. storočia tu došlo k rozsiahlym protipovodňovým úpravám. Bohatú spleť bočných a mŕtvych ramien, močiarov, rybníkov a nepravidelne zaplavovaných terénnych depresií tak nahradila sieť odvodňovacích kanálov. Projekt je založený na spolupráci BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) s environmentálnym centrom SEV Dropie, ktoré vo veľkej miere zastrešuje osvetové aktivity. Dôležitá je aj spolupráca s miestnymi samosprávami. Spolu zavádzajú tradičné formy hospodárenia, ako je pastva a kosenie lúk; obnovujú mokrade, v blízkosti ktorých orezávajú hlavové vŕby; a vytvárajú pásy vegetácie vhodné pre hmyz - potravu pre cieľové druhy. V roku 2017 bol na Deň stromov vytvorený envirorekord, kedy 75 subjektov, resp. 542 dobrovoľníkov vysadilo v tejto oblasti 951 líp, javorov, hrušiek, jabloní, marhúľ a dubov. Údržba stromov sa realizuje v spolupráci s miestnymi hasičskými zbormi. Ďalšou zaujímavosťou je osádzanie prvkov vhodných na hliadkovanie vtákov, ktoré sa z krajiny postupne takmer úplne vytratili.

Kolmý riečny breh - najlepšie miesto pre život

So záchranou ostrovných lúk prebieha zároveň aj projekt zameraný na ochranu brehule hnedej (Riparia riparia [pozn. red.: břehule říční]), rybárika riečneho (Alcedo atthis [pozn. red.: ledňáček říční]) a včelárika zlatého (Merops apiaster [pozn. red.: vlha pestrá]) v dunajsko-moravskom regióne (LIFE12 NAT/SK/001137). V dôsledku regulácie tokov a spevňovania brehov kameňmi alebo betónom degradovali na našom území prirodzené kolmé riečne brehy, nevyhnutné pre zahniezdenie cieľových druhov. Zanikli aj malé riečne ramená či mokrade ako potenciálne potravové biotopy pre rybárika. Upúšťanie od tradičných foriem hospodárenia v krajine navyše spôsobilo, že zmizli vhodné miesta pre život hmyzu, ktorý je potravou pre brehule a včelárika. V rámci projektu bude vytvorených minimálne 1 750 m kolmých brehov alebo stien. V rámci obnovy brehových porastov už bolo vysadených 19 000 stromčekov pôvodných druhov na 18 lokalitách s celkovou rozlohou 15,3 ha. Navyše bolo označených viac ako 1 300 starých hodnotných stromov, ktoré by mali byť do budúcna zachované. V rámci obnovy ramien sa už podarilo zrevitalizovať Kľúčovecké rameno a mokrade na 4 lokalitách s celkovou rozlohou 1,8 ha. Čo sa týka obnovy trávnatých porastov, ako zdroja potravy pre hmyzožravé druhy, bolo z celkovej plánovanej plochy doteraz obnovených 109,6 ha, a to najmä kosením a mulčovaním; pastva sa realizuje na ploche 33,5 ha. Zaujímavé je aj nasadenie 50 úľov so včelou medonosnou ako náhradný potravový zdroj pre včelárika zlatého v blízkosti jeho dvoch hniezdisk a výskum jeho potravy.

Ochrana prírody - ochrana nášho životného priestoru

Ochrana vtáctva má naozaj rôznorodú podobu. Prírode blízky manažment v súčasnosti predstavuje návrat k šetrnému hospodáreniu v lesoch a na poliach, znovuzavádzanie pastvy či obnova hydrologického režimu v našich tokoch. Na obnovu biodiverzity sa nabaľujú výhody pre nespočetnú škálu organizmov ale i pre nás ľudí. Spomínané obnovné opatrenia vytvárajú pracovné miesta takmer na každej úrovni ekonomiky od poľnohospodárstva až po cestovný ruch. Príkladom je tzv. bird watching, ktorý môže významne posilniť lokálnu ekonomiku. Vtáky sa jednoducho oplatí chrániť!

Pre účely zachovania sústavy NATURA 2000 umožňuje Európska komisia čerpať financie z programu LIFE EU. Medzi tieto projekty patrí i projekt LIFE Ochrana vtáctva Podunajska (LIFE07 NAT/SK/000707).

Viac info o prezentovaných projektoch na stránke: https://broz.sk/projekty/.

Mgr. Katarína Goffová, PhD., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.