VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Kolmé riečne brehy - významný biotop pre hniezdenie vtákov

Dunaj je významným tvorcom krajiny na všetkých miestach, ktorými preteká. Aj v oblasti Bratislavy je jeho činnosť zreteľná - novovznikajúce a meniace sa pláže tam, kde Dunaj ukladá štrk pochádzajúci z postupne sa obrusujúcich alpských kameňov. Tento proces je aj zreteľne počuť - stačí, ak ponoríte hlavu pod vodu - valiace sa kamene v prúdiacej vode sú zdrojom špecifického „dunajského rocku“. A práve obrovským náplavám štrku a mokradiam vďačíme za unikátne zásobárne pitnej vody, ktoré v oblasti Bratislavy a celého žitného ostrova Slovensko má.

Prúdiaca voda Dunaja so svojou dynamikou je energiou aj pre proces presne opačný. V minulosti bol na území Bratislavy zreteľný aj ten - vytváranie a periodická obnova obnažených kolmých riečnych brehov. Úseky takto vymodelovaného brehu sú nie len krásne na pohľad svojou dramatickosťou, ale sú aj hojne využívané mnohými živočíchmi.

V kolmých brehoch je možné nájsť drobné a často husto vedľa seba umiestnené otvory - tie patria napríklad samotárskym včelám - dôležitým opeľovačom. Na malom kúsku ich tu môžu žiť tisíce.

Sú tu ale aj väčší budovatelia - svoje hniezdne nory si v takýchto brehoch vytvárajú pre Dunaj typické vtáky - brehule hnedé (břehule říční), rybáriky riečne (ledňáčci říční) a ak je breh vyšší, tak aj včeláriky zlaté (vlhy pestré). Tieto 3 druhy sú vo vtáčej ríši netypické spôsobom hniezdenia. V kolmom brehu si vyhrabú dlhú chodbičku, na konci ktorej je umiestnená hniezdna komôrka. V nej samice znášajú vajíčka a následne rodičia vychovávajú mláďatá. Takto vytvorené hniezdne nory vedia využívať následne aj iné druhy vtákov, ako sú vrabce domové alebo poľné (vrabci domácí, polní). Úkryt, ktorý nepoužívané nory poskytujú, využívajú aj ropuchy zelené, niektoré druhy jašteríc, ale aj mnohé iné druhy živočíchov.

V súčasnosti sú to ale práve kolmé riečne brehy, ktoré zo slovenského úseku Dunaja takmer úplne vymizli. To si ale všimnete až vtedy, keď sa na slovenský breh pozeráte z opačnej strany rieky. Vtedy vám udrie do očí množstvo kameňa, ktorý opevňuje dunajské brehy a do tejto krásnej scenérie nepatrí. Dôvodom je intenzívne, niekoľko desaťročí trvajúce obkladanie brehov veľkými kameňmi. V blízkosti mestskej zástavby je brehové opevnenie opodstatnené, ale v minulosti sa realizovalo aj na miestach, kde tento postup nebol nevyhnutný a kde týmto spôsobom zanikli pôvodné štrkové a pieskové pláže s prirodzenými kolmými riečnymi brehmi, a to aj priamo v chránených územiach. Spolu s nimi zanikli aj hniezdiská vtákov. Preto dnes už len málokto vie, ako vyzerá brehuľa hnedá. Na slovenskom úseku Dunaja je jej hniezdenie skôr výnimka, aj keď v minulosti neodmysliteľne patrili jej hniezdne kolónie k dunajskému obrazu a zvuku.

Obnova biodiverzity priamo na území hlavného mesta

Mestá sú často považované za prírode vzdialené aglomerácie, kde sa dá ísť prejsť maximálne do umelo vybudovaných parkov.

Bratislava je iná. Poloha nášho hlavného mesta mu dáva možnosť nazvať ho „mestom uprostred prírody“. Rozmanitosť Bratislave prinášajú 2 rieky - mocný Dunaj a v okrajovej časti Bratislavy aj nádherná nížinná rieka Morava. Obe rieky sa stretávajú priamo v prielome koncovej časti Karpatského oblúka - v úseku nazývanom Devínská brána. A práve vďaka tejto výnimočnej geomorfologickej situácii majú obyvatelia Bratislavy na výber, či svoj voľný čas budú tráviť pri európskom veľtoku a jeho vnútrozemskej delte, menšej ale nemenej malebnej Morave, prípadne budú čerpať energiu v kopcoch Malých Karpát.

Aj najväčšie slovenské sídlisko - Petržalka nie je len sivou zástavbou domov. Jeho obyvatelia majú možnosť načerpať novú energiu v krásnej a pritom stále divokej prírode. Lužné lesy v okolí Petržalky každú jar zaplavia snežienky a vôňa medvedieho cesnaku, v lete poskytujú príjemný tieň, ochladzujú a zvlhčujú vzduch v širokom okolí. A nie len to - v lete Dunaj ponúka aj to najlepšie osvieženie, akým je kúpanie. Krásne štrkové pláže priamo na okraji mestskej časti a kúpanie sa proti prúdu v čistej vode Dunaja… a pod vodou zvuk, ktorý neponúka žiaden bazén ani more!

Na všetkých týchto miestach žijú okrem ľudí aj pôvodný obyvatelia Dunajských luhov. Štrkové pláže a kolmé riečne brehy nie sú výnimkou. V minulosti sa v týchto miestach priamo na území Petržalky nachádzali prirodzené kolmé brehy a v nich hniezdili brehule hnedé. Aj v Bratislave sa podmienky pri Dunaji zmenili - sú ovplyvnené masívnym obkladaním brehov a zavzdutím Dunaja v oblasti Hrušovskej zdrže. To ovplyvňuje aj biotopy, ktoré sú závislé na riečnej dynamike.

V Petržalke sa spojili aktivity ochranárske, vodohospodárske a svoju podporu vyjadrilo aj hlavné mesto Bratislava. Vďaka spolupráci a projektu LIFE+ Ochrana brehule hnedej (Riparia riparia), rybárika riečneho (Alcedo atthis) a včelárika zlatého (Merops apiaster) v dunajsko-moravskom regióne (LIFE12 NAT/SK/001137), ktorý podporuje Európska komisia a Ministerstvo životného prostredia SR, budú aj priamo v Petržalke obnovené kolmé riečne brehy tak, aby poskytovali svoj netypický a mimoriadne vzácny biotop nie len súčasným obyvateľom mesta, ale aj tým pôvodným. Celkovo bolo v marci 2021 skolmených a obnažených 420 m dunajských brehov, čo okamžite počas hniezdenej sezóny ocenilo viac ako 500 párov brehúľ.

Čo z brehov vyťažia obyvatelia?

Najzaujímavejšia a najstabilnejšia časť prírody - nášho životného priestoru, je tá, ktorá je druhovo pestrá. Každý jej článok má svoju úlohu v ekosystéme a nie je tomu inak ani tu. Brehule sú vynikajúci lovci drobného hmyzu a vzdušného planktónu, a okrem skutočne zaujímavého pozorovania pri ich hniezdení a nádherného jemného švitorivého zvuku prispievajú svojím apetítom k redukcii aj toho menej príjemného hmyzu, akým sú komáre. A potom sú tu obyvatelia všetkých tých drobunkých dierok v kolmom brehu. Tí opeľujú rastliny v širokom okolí vrátane tých, ktorých plody prípadne iné časti denne konzumujeme. Nakoniec, vzťahy v prírode sú veľmi zaujímavé a človek je ich neoddeliteľnou súčasťou.

Brehuľa hnedá (Riparia riparia)
 Je sťahovavý druh, ktorý k nám prilieta koncom apríla až začiatkom mája.
 Je príbuznou lastovičiek a belorítok.
 Živí sa hmyzom, ako sú komáre a muchy, ktorý obratne chytá za letu vo vzduchu nad vodou alebo nad pasienkami a poľami.
 Prirodzeným hniezdiskom sú kolmé riečne brehy; náhradné hniezdenie nachádza v umelo vytvorených kolmých hlinito-piesočných stenách, napr. na štrkoviskách a v pieskovniach.
 Vytvára väčšinou hniezdne kolónie, ktoré môžu obsahovať až stovky alebo tisíce hniezdnych párov.
 V brehu si vyhrabáva hniezdnu noru, na konci s komôrkou, kam znáša 4-6 vajec.
 U nás hniezdi 2×, obdobie hniezdenia trvá od mája do júla.
 Zimuje v Afrike, kam od nás odlieta v júli až septembri (mláďatá odlietajú skôr).

Karolína Sobeková pracuje pro Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), kde se jako koordinátorka aktuálně věnuje dokončování aktivit pro projekt LIFE Ochrana brehule hnedej (břehule říční), rybárika riečneho (ledňáček říční) a včelárika zlatého (vlha pestrá) v dunajsko-moravskom regióne a také projektu Dynamické línie života Dunaja.