VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Oblasť vnútrozemskej delty Dunaja medzi Bratislavou a Sapom kedysi prekypovala životom. Unikátny systém riečnych ramien, periodické záplavy a zdravé lužné biotopy ponúkali optimálne prostredie pre rozmnožovanie rýb a obojživelníkov. Tie predstavujú potravovú základňu pre mnohé druhy vtákov ako volavky, bociany, kormorány či nášho najväčšieho dravca orliaka morského Haliaeetus albicilla (Linnaeus, 1758). Na druhej strane sa podieľajú na regulácii rôznych bezstavovcov, často aj nepríjemného hmyzu.

Po zregulovaní Dunaja, vystavaní vodného diela Gabčíkovo a narušení vodného režimu ramennej sústavy, sa situácia pre divoko žijúcich obyvateľov dunajských luhov značne zhoršila. A tak sa v posledných rokoch človek snaží naprávať škody prostredníctvom revitalizácie ramien a simulovaných záplav. Dotácia vodného režimu ramennej sústavy z nápustného objektu v Dobrohošti v rámci simulovanej záplavy predstavuje v súčasnosti kľúčový moment pre rozmnožovanie obojživelníkov tejto oblasti. Ramená, terénne depresie, ako aj priľahlé lúky a lužné lesy sa po jej spustení zalievajú životodarnou vodou. Záplavy však nie sú pravidelné ani povinné. Realizujú sa maximálne dvakrát do roka: jarná v apríli - máji, letná v máji - júni, a to len na špeciálnu žiadosť. O zlepšenie situácie sa už dlhšie snažia ochranári z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia v spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou, š.p., a Výskumným ústavom vodného hospodárstva.

V rámci projektu LIFE: Obnova a manažment dunajských lužných biotopov (LIFE - Dunajské luhy; LIFE14 NAT/ SK/001306) pravidelne prebieha monitoring flóry a fauny za účelom zistenia vplyvu revitalizačných opatrení na stav vybraných lokalít v rámci Dunajských luhov patriacich do sústavy Natura 2000. Obojživelníky tu od roku 2019 monitoruje zoológ Peter Mikulíček so svojím tímom z Katedry zoológie PriF UK v Bratislave. Dôraz kladie najmä na dva druhy európskeho významu, a to: kunku červenobruchú, Bombina bombina (Linnaeus, 1761) a mloka dunajského Triturus dobrogicus (Kiriţescu, 1903). Porovnaním výskytu a početnosti jednotlivých druhov pred a po realizácii opatrení zameraných na zlepšenie vodného režimu mokradí, prietočnej kapacity, pozdĺžnej spojitosti a laterálneho prepojenia dunajských ramien tak pomaly získavame obraz o význame týchto revitalizácií pre lužné biotopy.

Prítomnosť žiab a mlokov bola zaznamenávaná priamym pozorovaním, odchytom jedincov všetkých vývinových štádií, ale aj podľa akustických prejavov samcov. Napríklad, v mesiacoch marec až júl sa ich prítomnosť zisťovala na základe mladých a dospelých jedincov, žubrienok a znášok vajíčok v terénnych depresiách vyplnených vodou, mŕtvych riečnych ramenách, zvyškoch ramien a kanáloch so stojatou alebo pomaly tečúcou vodou. Odchytávané boli pomocou sieťky alebo do ruky v nevyhnutných prípadoch, kedy zaradenie do druhu nebolo možné na základe pozorovania. Všetky jedince žiab aj mlokov boli následne po odchyte na mieste vypustené. V prípade nálezu vajíčok na vysychajúcich lokalitách boli opatrne premiestnené do najbližšieho habitatu s lepšími podmienkami na prežitie.

Zo žiab boli v oblasti ramennej sústavy Dunaja v rokoch 2019 až 2021 pozorované druhy kunka červenobruchá (Bombina bombina), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), rosnička zelená (Hyla arborea), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) a viaceré druhy skokanov - skokan štíhly (Rana dalmatina), skokan ostropyský (Rana arvalis), skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus) a skokan zelený (Pelophylax esculentus). Mloky boli zastúpené dvoma druhmi - mlok dunajský (Triturus dobrogicus) a mlok bodkovaný (Lissotriton vulgaris).

Stav populácií sledovaných druhov je dobrým indikátorom stavu lužných biotopov, ktorý sa na vybraných lokalitách mení k lepšiemu aj v súvislosti s revitalizáciami vodného režimu riečnych ramien a mokradí a priebehom simulovaných záplav v Dunajských luhoch. Z pohľadu druhovej diverzity sa ako najbohatšie ukázalo okolie Bakanského ramena, kde boli počas reprodukčného obdobia zistené početné kunky červenobruché, hrabavky škvrnité, rosničky zelené, skokany štíhle a rapotavé, šesť jedincov mloka bodkovaného a jedna samica mloka dunajského.

Celkovo sa žaby nachádzali v ramenách, štrkoviskách, ale dokázali využiť aj vyhĺbené jamy, ktoré sa počas záplav naplnia vodou. Pozitívnym príkladom je umelo vykopaná jama pri Dunaji na Veľkolélskom ostrove, kde bolo pozorovaných viac druhov žiab ako v samotnom zrevitalizovanom ramene.

Monitoring priniesol aj zaujímavé pozorovanie rozmnožovania ropúch bradavičnatých, ktoré sa za bežných okolností rozmnožujú skoro na jar (spravidla v apríli). Keďže ramená bývajú v tomto čase bez vody, ropuchy nemali možnosť vyklásť vajíčka. Po napustení ramena (máj) situáciu ihneď využili a začali sa rozmnožovať aj v takomto neskoršom období. Na druhej strane, skokan štíhly, inak hojný druh Dunajských luhov, nedisponuje takou mierou adaptácie. V sezóne sa nedokázal rozmnožiť, ak bola lokalita zavodnená príliš neskoro, pretože kladie vajíčka už v marci prípadne začiatkom apríla. Pri nedostatočnom zavodnení lokalít v čase rozmnožovania vajíčka žiab jednoducho nemajú šancu prežiť.

Z monitoringu obojživelníkov vyplýva, že na lokalitách by bolo vhodné zabezpečiť optimálny vodný režim už skoro na jar (marec, apríl), aby sa mohli rozmnožiť aj druhy ako skokan štíhly, ropucha bradavičnatá a hlavne oba druhy mlokov. To sa potvrdilo v roku 2021, kedy lokalita Dunajské kriviny bola na rozdiel od predošlého roka zavodnená ešte pred jarnou regulovanou záplavou, čo umožnilo kladenie vajíčok pre tu bežné a skoro na jar sa rozmnožujúce druhy. Počas marcovej kontroly tu boli zaznamenané druhy skokan štíhly, ropucha bradavičnatá, a tiež skokan rapotavý. Je dôležité podotknúť, že početné znášky skokana štíhleho boli nájdené najmä v asi meter hlbokej časti revitalizovaného ramena a aj v jeho plytších častiach, ale menej v zatopenej ploche v lužnom lese. V hlbších častiach ramena sa skokany nevykládli. V revitalizovanej mokradi v lese boli uschnuté a popadané stromy, čo vedie k presvetleniu lokality a možno predpokladať, že sa z nej časom vytvorí veľmi vhodný reprodukčný biotop pre obojživelníky.

Simulovaná záplava výrazne zlepšila stav vody na lokalitách, no po jej ukončení na mnohých miestach zase hladina rýchlo opadá. Len vo vlhších rokoch sa tu voda drží dlhšie. Príkladom je opäť lokalita Dunajské kriviny, ktorá bola výrazne zavodnená v roku 2021 tak pred ako aj po začiatku letnej simulovanej záplavy, ktorá začala 21. 5. Neplatí to však pre všetky úseky starého koryta Dunaja. Plochy na lokalite Dobrohošť, ktoré boli v marci 2021 pred záplavou vyschnuté, boli bez nálezov. Na zavodnených miestach sa podarilo zaznamenať skokany štíhle, rapotavé a ropuchy bradavičnaté. Následne v apríli počas jarnej simulovanej záplavy už boli všetky plochy bohato zavodnené, ale v júni (dva týždne po začiatku letnej záplavy) bolo na plochách menej vody ako v apríli. Hladina už bola poklesnutá a na jej maximálny stav poukazovala len poľahnutá vegetácia. Na niektorých miestach zostali po záplave už len väčšie izolované mláky. Za zváženie by preto stálo predĺženie trvania letnej simulovanej záplavy. V tomto období tu boli zaznamenané skokany rapotavé a štíhle.

V ramennej sústave sú ale stále miesta ako napr. Kráľovská lúka, ktorým jarná záplava nedokáže poskytnúť dostatok vody. Jarná regulovaná záplava sa tu neprejavila ani päť dní po jej začiatku. V polovici apríla boli sledované plochy suché alebo iba s malým množstvom vody. Až letná regulovaná záplava výrazne zvýšila množstvo vody. V tom čase tu boli zaznamenané druhy: skokan rapotavý, skokan štíhly, skokan zelený, ropucha bradavičnatá a početné ozývajúce sa kunky. Chýbal mlok dunajský a mlok bodkovaný, ktoré tu boli sledované po minulé roky, kedy bola pre ne situácia na jar lepšia.

Okrem umelých záplav je na mnohých miestach potrebné sprietočnenie koryta. Stačí pritom často len odstrániť umelo navozené kamene, ktoré znemožňujú tok vody tak, ako to bolo na Istragovskom ramene. Na lokalite boli po tejto úprave zaznamenané početné rozmnožujúce sa kunky červenobruché, skokany zelené, ropuchy bradavičnaté, skokany štíhle a rosničky. Z ramena sa ozývali aj skokany rapotavé a krátkonohé.

Okrem skoršej záplavy by úspešnému vývinu obojživelníkov napríklad pomohlo, keby zostávali reprodukčné lokality naďalej zavodnené aj počas neskorej jari a leta. Po odklonení hlavného prúdu Dunaja do prívodného kanála vodnej elektrárne sa totiž do pôvodného starého koryta dostáva len nízky regulovaný prietok vody (v priemere 400 m³s^-1). Dotácia ramenného systému na slovenskej strane Dunaja sa uskutočňuje iba cez nápustný objekt v Dobrohošti. Dlhodobo sa tak do ramennej sústavy dostávalo konštantné množstvo vody (v zimnom mimovegetačnom období 20 m³/s a v letnom vegetačnom období 30 m³/s). Takýto stabilný prietok a tým aj ustálené hladiny nie sú vhodné pre prirodzené riečne procesy a vegetáciu lužného lesa, pôvodne viazaného na periodické záplavy rôznej intenzity.

Ramenná sústava je tiež vplyvom zaklesávania dna Dunaja a postupným zanášaním inundácie odrezaná od hlavného koryta (3,5 m rozdiel). Tým je narušená interakcia medzi hlavným tokom a ramenným systémom aj počas povodní, pričom väčšie prirodzené povodne, ktoré dokážu zaplaviť ramennú sústavu, sa vyskytujú už len zriedkavo. Kľúčových predpokladov k zlepšeniu stavu populácií žiab a mlokov v ramennej sústave Dunaja je teda viac a všetky navzájom súvisia. Odborníci z rôznych oblastí sa však zhodujú, že ľudský zásah tu natoľko narušil prírodné procesy, že umelé záplavy sú momentálne poslednou a nenahraditeľnou záchranou tohto vzácneho ekosystému. Aj na základe Petície za vodu pre život vnútrozemskej delty Dunaja, podanej ministrovi MŽP v roku 2021, sa konečne podarilo presadiť niektoré zmeny v Manipulačnom poriadku simulovaných záplav v starom koryte Dunaja. Obojživelníkom sa črtá na lepšie časy a my budeme situáciu naďalej monitorovať.

Katarína Goffová, Katedra zoológie, PRIF UK v Bratislave.
Mira Rakovská, Bratislavské regionálne ochranárske združenie.
Katarína Holubová, Výskumný ústav vodného hospodárstva.
Peter Mikulíček, Katedra zoológie, PRIF UK v Bratislave.