VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Migračné bariéry sú hrozbou aj pre slovenské rieky

Migračná priechodnosť vodných tokov je jedným zo základných aspektov hodnotenia ich ekologického stavu, ako i významným ukazovateľom kvality prírodného prostredia riečnych ekosystémov. Početné stupne, hate alebo priehrady sú často významnými migračnými bariérami pre ichtyofaunu, pričom mnohé z týchto stavieb ani na Slovensku nemajú vybudované funkčné zariadenia na zabezpečenie migrácie rýb, prípadne iných vodných živočíchov. Prvé výraznejšie migračné bariéry na Slovensku boli budované už v prvej polovici minulého storočia. S budovaním priehrad sa pokračovalo prakticky až do polovice 90. rokov, kedy boli dokončené napr. VD Gabčíkovo a VD Žilina. Viaceré bariéry možno pripísať na vrub i „živelnej“ výstavbe malých vodných elektrární, ktorá prebiehala ešte i počas posledného desaťročia a neraz bez náležitého posúdenia ich vplyvu na životné prostredie. Podľa údajov Ministerstva životného prostredia SR tak stav fragmentácie riečnej siete na Slovensku predstavoval k roku 2009 viac ako 779 stavieb narúšajúcich pozdĺžnu spojitosť vodných tokov.

Na základe plošného mapovania migračných bariér vykonaného Štátnou ochranou prírody SR a ich následnej rekognoskácie v rokoch 2016 až 2017 bolo na slovenských tokoch identifikovaných 1123 migračných bariér. Bariéry na tokoch boli hodnotené v rámci kolektívnych ohliadok za účasti zástupcov správcu vodného toku, územne príslušných pracovísk Štátnej ochrany prírody SR, oblastných ichtyológov Slovenského rybárskeho zväzu, prípadne ďalších subjektov (napr. VÚVH, MVO). Na základe jednotnej metodiky boli jednotlivým bariéram priradené priority ich spriechodnenia, určené boli cieľové druhy rýb a navrhnutý bol odporúčaný spôsob spriechodnenia. Aktualizovaný Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027, tak identifikuje na slovenských tokoch celkovo 1450 migračných bariér, z ktorých až 1156 je bez potrebných opatrení pre zabezpečenie migrácie rýb. Hoci potreba zabezpečiť migračnú priechodnosť vodných tokov vyplýva z Rámcovej smernice o vode i národnej legislatívy, z jestvujúcich bariér na Slovensku, nie je vybavených funkčnými rybovodmi ani 10 %. Naviac u mnohých dosiaľ nebola spoľahlivo overená miera ich migračnej priechodnosti pre migrujúce druhy rýb. Viaceré rybovody sú tak nepriechodné, napríklad v dôsledku zlej prevádzky alebo nevhodného konštrukčného riešenia, ktoré neraz nezodpovedá migračným nárokom miestnych druhov rýb. Osobitný problém predstavujú vodné stavby staršieho dáta, u ktorých sa v rámci povoľovania monitoring ich priechodnosti nevykonával, resp. nevyžadoval a jeho dodatočné vyžiadanie nemá potrebnú oporu v legislatíve. Nedostatok informácií o správaní sa rýb v ich prirodzenom prostredí, ako aj vo vzťahu k migračným bariéram, mohol viesť tiež v minulosti odborníkov a projektantov k niektorým nevhodným alebo neúčinným riešeniam rybovodov. Určitý prelom v tomto smere na Slovensku nastal po vydaní metodického usmernenia Ministerstva životného prostredia SR - Určenie vhodných typov rybovodov podľa typológie vodných tokov (VÚVH 2015). Táto metodika pomohla do aplikačnej praxe uviesť základné princípy a postupy vyplývajúce v danom čase z najnovších poznatkov o migráciách rýb a navrhovaní a monitorovaní rybovodov. Stala sa tak užitočným nástrojom nielen pre projektantov, ale i pre orgány štátnej správy a odborné organizácie participujúce pri návrhu, projektovaní, resp. povoľovaní stavieb rybovodov, čo pomohlo dosiahnuť ich lepšiu funkčnosť v porovnaní so staršími stavbami.

Čo ďalej?

Na základe plošného monitoringu druhov realizovaného v rámci implementácie európskych smerníc sa ukázalo, že narušená migrácia rýb predstavuje na Slovensku jeden z kľúčových faktorov ohrozujúcich viacero pôvodných druhov ichtyofauny, vrátane väčšiny druhov európskeho významu. Viac ako 60 % rybích druhov je na Slovensku zaradených do národného červeného zoznamu a až päť druhov a jedna forma (4 druhy jeseterovitých, losos atlantický a ťažná forma pstruha atlantického) sú zaradené v kategórii „pre územie SR vymiznuté“. Jednou z hlavných príčin miznutia a vymiznutia týchto druhov z našich vôd sú práve migračné bariéry na tokoch, hoci viaceré z nich sa nachádzajú mimo územia Slovenska.

Spriechodňovanie, resp. odstraňovanie migračných bariér teda má okrem plnenia cieľov smernice o vode, osobitný význam i z hľadiska zabezpečenia priaznivého stavu druhov európskeho významu v zmysle smernice o biotopoch.

Určitú záruku v tomto smere sľubujú plány manažmentu povodí, v rámci ktorých je narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov migračnými bariérami riešené ako samostatný problém v rámci významných hydromorfologických zmien. Návrh opatrení na elimináciu narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov je súčasťou osobitných príloh vodného plánu. Okrem toho vyhláškou MŽP SR č. 383/2018 Z. z., o technických podmienkach návrhu rybovodov a monitoringu migračnej priechodnosti rybovodov, bolo do praxe úspešne implementované i vyššie spomínané metodické usmernenie. Nová vyhláška o rybovodoch tak okrem definície účelu rybovodu, biologicky prijateľných typov rybovodov, definuje i základné biotechnické (rýchlostné, priestorové, habitatové) požiadavky návrhu rybovodov, a to pre rôzne veľkostné kategórie tokov a rybie pásma. Taktiež vymedzuje základné typy metód a zariadení pre monitoring migračnej priechodnosti rybovodov v závislosti od veľkostnej kategórie toku. Rovnako ekologický dozor je dnes na Slovensku už samozrejmosťou pri každej stavbe rybovodu a rovnako sa vyžaduje i odborná spôsobilosť osôb zabezpečujúcich ichtyologický prieskum či monitoring migračnej priechodnosti rybovodov.

Nakoľko aplikačná prax poukázala na potrebu upresnenia niektorých pojmov v súčasnosti platnej vyhlášky a metodiky o rybovodoch, aktuálne sa pripravuje ich prehodnotenie a aktualizácia. Rovnako na Slovensku dochádza ku zmene prístupu pri spriechodňovaní vodných tokov. V rámci aktuálne schvaľovanej novej Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 (s výhľadom do roku 2050) je problematika spriechodňovania migračných bariér zakotvená nasledovne: „Systematicky odstraňovať a spriechodňovať migračné bariéry na vodných tokoch na základe dôkladného vyhodnotenia dopadov odstránenia, tieto opatrenia realizovať ako súčasť komplexných revitalizácií, ale aj samostatne, preferovať odstránenie bariér, spriechodnenie realizovať iba v prípade tých bariér, ktoré nie je možné odstrániť.“

Pravdou je, že samotná zmena vodnej politiky je síce určitou zárukou, že proces spriechodňovania migračných bariér na Slovensku bude v najbližších rokoch pokračovať, avšak sama o sebe nepostačuje. Ak sa neprijmú zásadné kroky v prospech eliminácie najzávažnejších migračných bariér na vodných tokoch, v dohľadnej dobe sa zrejme nedočkáme zásadnejšieho zlepšenia stavu populácií ichtyofauny ani na Slovensku.

Juraj Hajdú (1979) pracuje od roku 2017 ako odborný pracovník (hydrobiológ) Štátnej ochrany prírody SR. Aktuálne sa venuje ekológii vodných tokov z pohľadu ochrany prírody a krajiny, s osobitným zameraním na ichtyofaunu, spriechodňovanie migračných bariér, posudzovanie zásahov do vodných biotopov, monitoringu chránených druhov ichtyofauny, spracovaniu odborných, koncepčných a legislatívnych podkladov, týkajúcich sa ochrany vôd.