Vstup pro předplatitele: |
krajina strmí tichem snu
bílá a hnědá a zurčení
červenohnědé siluety nahých strážců zimy
jež neuhlídali
a ze studně studu krčí rameny
tak téměř bez pohybu hyne epocha
krom poškubaných cárů kdesi pod nebem
se tichem nese
už jen kovově černý rozsudek havrana
ukládající toliko
co sněhy odkryly ztrápeno
budiž do třikráte sedmi dnů
potaženo zelení
proti čemuž
není odvolání
(Miroslav Sedláček)
Rieka Dunaj, po vstupe na Slovensko cez tzv. Devínsku bránu, vteká do Podunajskej nížiny, kde mení svoj charakter a začína ukladať množstvo sedimentov. Takto sa v minulosti vytvorili niekoľko desiatok až stoviek metrov hrubé vrstvy štrkov a pieskov, cez ktoré sa neúnavne prebíjal Dunaj s množstvom stále sa meniacich bočných ramien, čím vytváral unikátny riečny systém, tzv. vnútrozemskú deltu.
Veľkolélsky ostrov je v smere po prúde rieky posledným ostrovom vnútrozemskej delty Dunaja. Je súčasťou ľavostrannej inundácie a nachádza sa medzi obcou Veľké Kosihy a osadou Veľký Lél (obec Zlatná na Ostrove). Od Komárna je vzdialený približne 15 km. Ostrov je súčasť Územia európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov a Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy, na území ktorých platí druhý stupeň ochrany prírody. Lokalita je zároveň súčasťou Chráneného vtáčieho územia SKCHVU007 Dunajské luhy. Na ostrove sa nachádza aj maloplošná rezervácia Prírodná rezervácia Zlatniansky luh s piatym - najvyšším stupňom ochrany prírody.
Podobne ako ďalšie dunajské ostrovy, aj tu ľudia využívali prírodné bohatstvo, ktoré Dunaj a jeho okolie ponúkalo. Pestré a výživné nivné lúky slúžili pre pastvu dobytka a kosenie, Dunaj aj bočné ramená boli bohatým zdrojom rýb, na ostrove ľudia využívali stabilný prísun dreva z orezávaných hlavových vŕb a pridanou hodnotou v tejto oblasti bolo aj ryžovanie alpského zlata, ktoré sa dalo nájsť na okolitých pieskoštrkových plážach. Osud ostrova a Veľkolélskeho ramena výrazne ovplyvnili regulácie Dunaja pre potreby plavby a výstavba Vodného diela Gabčíkovo s vtedy ešte plánovaným stupňom Nagymaros.
História Veľkolélskeho ostrova a Veľkolélskeho ramena
Hydromorfologické pomery Dunaja majú významný vplyv na celú oblasť Veľkolélskeho ostrova a bočného ramena oddeľujúceho ostrov od pevniny. Lokalita sa nachádza v blízkosti významnej zmeny sklonu dna Dunaja. Na úrovni obce Klížska Nemá sa sklon dna Dunaja znižuje až o 70 %, čoho dôsledkom dochádza v úseku pod touto obcou k intenzívnejším sedimentačným procesom. To je aj dôvod, prečo sa v tejto oblasti vytvoril jeden z najväčších ostrovov na slovensko-maďarskom úseku Dunaja. Ďalším dôsledkom plytšieho sklonu dna je aj väčšia trvácnosť ostrovov nachádzajúcich sa po prúde rieky pod obcou Klížska Nemá. Tok je pokojnejší a procesy v rieke sú menej dynamické v porovnaní napr. s úsekom v okolí obce Medveďov. Zreteľné je to aj v prípade Veľkolélskeho ostrova, ktorého podoba bola v 19. storočí takmer nemenná.
Veľkolélsky ostrov má rozlohu viac ako 250 ha, pozdĺžny elipsovitý tvar o najväčšej šírke približne 1 km. Ostrov má členitý povrch, modelovaný eróznou činnosťou vody. Centrálnu, strednú časť ostrova tvoria lúky s charakterom lužných hájov s plytkými zníženinami, ktoré sú pri povodňových vodných stavoch zaplavené a po odznení povodní v nich ostáva voda, ktorej hladina postupne klesá. Po obvode ostrova rastú brehové lužné vŕbovo-topoľové lesy a na vyššej položenej strednej časti ostrova zasa solitérne staré duby.
Regulácia Dunaja
Spútanie Dunaja prebiehalo najskôr pre potreby plavby. V dôsledku tejto regulácie bolo aj Veľkolélske rameno vo vtokových oblastiach prehradené kamennými prehrádzkami, cez ktoré voda pretekala po väčšinu roka s výnimkou období s najnižšími hladinami. V polovici 20. storočia voda stále do ramena pretekala cez kamenné prehrádzky na piatich miestach a späť do Dunaja sa vracala voľne cez dva nezahradené výtoky. Takýto systém umožňoval prúdenie vody po väčšinu roka, preplachovanie ramena počas zvýšených prietokov ako aj migráciu rýb a iných živočíchov medzi ramenom a hlavným korytom Dunaja. Prístup na ostrov bol možný obvykle len na člne alebo kompou (česky přívoz) a v prípade nízkych vodných stavov cez brodový úsek ramena.
Situácia sa významne zhoršila na konci 20. storočia. Regulácie a úpravy súvisiace s výstavbou Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros (VDGN) viedli k radikálnej zmene prietočného režimu ramena. Technickými úpravami bolo tečúce rameno oddelené od Dunaja na vtoku a uzavretá bola aj výtoková časť, pričom koruna prehradení bola mierne nad úrovňou okolitého terénu, čím mal byť ostrov pri prevádzke vodných diel ponechaný ako izolovaný polder periodicky zaplavený vodou podľa manipulácie na stupni Nagymaros. Prepojenie ramena a Dunaja zostalo zachované len cez jeden objekt na vtoku a jeden na výtoku, išlo o približne 40 m dlhé a dva metre široké betónové priepusty. V porovnaní s vtedajšou šírkou ramena aj viac ako 150 metrov to boli len kozmetické a navyše nefunkčné objekty. A aby toho nebolo málo, v miestach bývalého brodu bola cez rameno vybudovaná priečna stavba ako prístupová cesta na ostrov. Jej súčasťou boli dva rámové priepusty a niekoľko rúrových priepustov - všetky umiestnené v nevhodnej výške. Vplyvom spomalenia prúdenia veľká časť sedimentov, ktoré sa do ramena dostávali počas povodňových prietokov, zostávala v ramene. Veľkolélske rameno stratilo svoju prietočnosť a v dôsledku zanášania jemným materiálom sa postupne zmenšovalo, čím niektoré jeho časti zanikali. Prestalo plniť aj svoju funkciu významného miesta rozmnožovania rýb, keďže tieto sa sem mohli dostávať len obmedzene cez úzke a dlhé priepusty, ktoré navyše často ostávali suché. Preto mali ryby problém aj s návratom do hlavného koryta Dunaja. V lete sa plytká voda prehrievala a rameno v mnohých častiach vysychalo.
Späť ku koreňom
V roku 2009 sa na ostrove vďaka projektu „Ochrana vtáctva Podunajska“ obnovila pastva a prírode blízky manažment lesných porastov. Pastvou sa zabránilo postupnej sukcesii a zarastaniu lúk inváznou zlatobyľou, náletovými krovinami a drevinami. Už 13 rokov sa tu pasú tie najlepšie kosačky - kravy, ovce, kozy, kone a dokonca v niektorých rokoch aj vodné byvoly. Na ostrove sa vďaka ochranárom obnovujú pôvodné lužné lesy a mokrade. Nájdete tu tiež rozprávkové hlavové vŕby - symbol Podunajska. Tie sú útočiskom pestrej škály živočíchov. Ich orezávanie bolo obnovené tak povediac na poslednú chvíľu - mnohé z nich neboli orezávané desaťročia (niektoré zo stromov aj viac ako 50 rokov). V posledných rokoch aj v spolupráci s profesionálnymi arboristami boli prerastené vŕby opäť orezané na hlavu. V súčasnosti je situácia o veľa priaznivejšia. Postupne sa podarilo opätovne orezať už viac ako 1000 hlavových vŕb priamo na ostrove a jeho brehoch.
Revitalizácia Veľkolélskeho ramena
Revitalizačné opatrenia na Veľkolélskom ostrove začali obnovou prirodzených lužných lesov - porastov priamo závislých na riečnej dynamike a dostatku vody. Logickým pokračovaním celkovej obnovy oblasti Veľkolélskeho ostrova boli preto revitalizácie Veľkolélskeho ramena. Tie sa uskutočnili v niekoľkých etapách. Vďaka podpore Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia SR prostredníctvom projektu LIFE Ochrana vtáctva Podunajska (LIFE07 NAT/SK/000707) boli postupne v rokoch 2013 - 2015 vykonané tri veľké revitalizačné opatrenia. Prvá fáza bola venovaná obnove vtokovej oblasti. Do ramena začala v roku 2014 opäť voľne natekať voda cez 100 metrov široký vtokový objekt. Na oboch výtokoch boli odstránené hrádze a rameno je voľne prepojené s hlavným korytom Dunaja aj v spodnej časti. Medzi obomi výtokmi ramena do Dunaja sa nachádza malý tzv. Zlatý ostrov, ktorý ostáva vďaka obnove výtokových oblastí po veľkú časť roka suchou nohou neprístupný. Treťou významnou úpravou bolo riešenie rekonštrukcie prehrádzky, ktorá pretínala rameno po celej šírke. Na jej mieste bol vybudovaný trojpólový most s dĺžkou polí spolu 45 m, ktorý už od roku 2015 umožňuje prietočnosť ramena, ale zároveň ponecháva možnosť voľného prístupu na ostrov suchou nohou pre návštevníkov, živé kosačky aj hospodárske stroje potrebné na zabezpečenie kosenia a pastvy rozľahlých lúk. Most dostal meno podľa rovnomenného filmu Mahuliena, zlatá panna. Práve pekné prostredie ostrova totiž poslúžilo v roku 1986 pri nakrúcaní tejto slovenskej rozprávky režiséra Miloslava Luthera. Kvitnúce lúky s pasúcim sa dobytkom a koňmi si na tomto území môžete vychutnať aj dnes.
Uvedené opatrenia boli súčasťou spoločného projektu ochranárov z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) s vodohospodármi z Vodohospodárskej výstavby, š.p., (VV) a Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) ako aj v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Projektový partneri boli odvtedy úspešní aj na iných úsekoch Dunaja v rámci ďalších projektov.
Zatiaľ „najčerstvejšie“ opatrenie bolo dokončené v júni 2022. V tomto mesiaci bol ukončený aj LIFE projekt „Ochrana brehule hnedej Riparia riparia (břehule říční), rybárika riečneho Alcedo atthis (ledňáček říční) a včelárika zlatého Merops apiaster (vlha pestrá) v dunajsko-moravskom regióne“ (LIFE12 NAT/SK/001137). Jednou jeho súčasťou bola aj revitalizácia ďalšieho vtoku do Veľkolélskeho ramena. Cieľom bolo zlepšenie dynamiky prúdenia vody ramenom aj v jeho hornej časti a zabezpečenie vodného režimu, ktorý bude mať pozitívny vplyv na biodiverzitu a na dotáciu vody do okolitej krajiny. Je to prvé rameno Dunaja na slovenskom úseku, ktoré má obnovené dva pôvodné vtoky. Výrazne sa vďaka tomu zlepšila dynamika prúdenia a vodný režim v celom 6 km dlhom ramene. Desaťročia jemnými sedimentami zanášané rameno bude vďaka tejto obnove lepším miestom na život a rozmnožovanie mnohých pôvodných dunajských druhov rýb. Viac vody však neznamená iba viac rýb. Opatrenie pomôže aj spontánnej obnove kolmých brehov v niektorých úsekoch ramena. Tie budú príležitosťou pre hniezdenie viacerých druhov vtákov, ako je napríklad rybárik riečny.
Od roku 2015 sa tak po desaťročiach degradácie obnovilo prúdenie vody v ramene. Pozitívne výsledky a rýchly návrat života do ramena potvrdzujú nielen vedecké monitoringy, ale aj miestni rybári. Vďaka oživeniu ramena, ale aj obnove systému mokradí priamo na ostrove, návratu pasenia dobytka, obnovy pôvodného drevinového zloženia ostrovných porastoch lužného lesa, či orezávaniu starých hlavových vŕb začína ostrov vyzerať ako kedysi. Je ukážkou komplexného prístupu k obnove lužných biotopov rôznych typov na jednom území. Prínos je obrovský, čo potvrdzujú aj aktuálne botanické a zoologické prieskumy vyhodnocujúce zmeny v priebehu viacerých rokov po realizácii opatrení.
Osud Veľkolélskeho ramena
Optimálny variant sprietočnenia predpokladá, že by sa rovnakým spôsobom otvorili aj zostávajúce vtoky (pôvodne ich bolo 5) a prehrádzka by sa doplnila ďalšou časťou mosta v šírke 30 metrov. Súčasný stav je neporovnateľne lepší oproti obdobiu „temna“ (sucha), ale bočné rameno stále nemá dostatočný prísun vody. Voda prúdi, ale sila prúdu stále nie je dostatočná a sedimenty z ramena nie sú transportované ďalej v dostatočnej miere. Odborníci z VÚVH preto odporúčajú sprietočniť aj ďalšie vtokové vetvy. Vyššia dynamika prietokov by najefektívnejšie obmedzila zanášanie koryta a vytvorila predpoklad pre kontinuálny transport sedimentov pozdĺž celého Veľkolélskeho ramena ďalej po prúde.
Nádejou do revitalizačnej mozaiky Veľkolélskeho ramena je aktuálne prebiehajúci projekt LIFE Obnova a manažment dunajských lužných biotopov (LIFE14 NAT/SK/001306), v rámci ktorého by mohol byť na hlavné koryto Dunaja opätovne napojený ďalší vtok tohto krásneho bočného ramena Dunaja.
Slobodu pre Dunaj!
V minulosti nepredstaviteľná vec sa stala skutočnosťou. V slovenských podmienkach ochranári a vodohospodári spoločne pracujú na procese obnovy bočných dunajských ramien. Doposiaľ obnovili spolu šesť veľkých dunajských ramien, ktorých celková dĺžka je 34 kilometrov. Tieto opatrenia a návrat k prírode blízkemu vodnému hospodárstvu je dôležitý aj v súvislosti so zmenou klímy. Obnovou dunajskej delty sa zlepšuje schopnosť zadržiavania vody v krajine, ale zároveň v inundácii bude umožnené previesť väčšie povodňové vlny ako v minulosti aj vďaka prirodzenému transportu sedimentov a menšiemu zarastaniu zanášajúcich sa častí bývalých ramenných systémov Dunaja. Tie najlepšie opatrenia totiž realizuje príroda sama. Len jej musíme rozviazať ruky!
Karolína Sobeková, Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ).
Katarína Goffová, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, katedra zoológie.
Zdroje:
Čomaj L, Mravcová K (2015). Odborná štúdia na obnovu kolmých riečnych brehov a stien“. Aktivita A.1 projektu LIFE 12 NAT/SK/001137 Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého v Dunajsko - moravskom regióne (BeeSandFish). VÚVH Bratislava.
Holubová K, Capeková Z (2012): Revitalizácia ramena Dunaja v oblasti Veľkoléskeho ostrova - štúdia v rámci projektu LIFE 07 NAT/SK/000707: Ochrana populácií ohrozených druhov vtáctva v prirodzených biotopoch vnútrozemskej delty Dunaja. VÚVH Bratislava.
Holubová K, Čomaj M, Lukáč M, Mravcová K, Capeková Z, Antalová M (2015): Obnova spoločných záplavových území Dunaja pre posilnenie protipovodňovej ochrany a zvýšenie ekologickej hodnoty ekosystému rieky. Záverečná správa slovenských partnerov. Projekt DuReFlood HUSK/1001/2.1.0060. VÚVH Bratislava.
Semančáková Ľ (2021): Technická správa a výkaz výmer: OBNOVA VYBRANÝCH RAMENNÝCH SYSTÉMOV, Ramenná sústava Veľkolélskeho ramena, Otvorenie ramena na vtoku 1. Aktivita C.2 projektu LIFE 12 NAT/SK/001137 Ochrana brehule hnedej, rybárika riečneho a včelárika zlatého v Dunajsko - moravskom regióne (BeeSandFish). VV Bratislava.