Vstup pro předplatitele: |
Lese, ty mechatý spáči!
(Petr Hille)
Obydlí větrů nikdy neztišená,
plameny zelené, jež náhle vyrazí
a šedá hnízda berou na ramena,
až zase řeřavějí před mrazy.
Vy harfy záchvěvů, jež umírají
pod srdci dosud nenarozeným,
jen brzy milující vás se ptají,
jak lásku stínů spoutat světlem svým.
Vy sloupy zpívající z modra nebe,
vy lesy ležící jak zvíře plné tmy,
jak vaše ticho zneklidní a zebe!
Zelené štěstí poznat dejte mi,
až v přilbách světla sladce obklopíte
mé hodiny jen pro vás, pro vás žité.
(Jan Zahradníček
Jeřáby, 1933)
Košťál, J.: Kvetena. Dajama, Bratislava 2010, 127 s.
Kvetena je názov ďalšej publikácie z edície Prírodné krásy Slovenska, ktorá voľne nadväzuje na predchádzajúce tituly (Chránené krajinné oblasti, Kamene, Najkrajšie vrchy, Vody, Živočíchy a ďalšie) a dopĺňa mozaiku obrazov prírodnej krajiny Slovenska. Nie je to botanický kľúč ani výpočet druhov rastlín, ale skôr sprievodca a pozvánka na štyridsaťšesť botanicky významných a zaujímavých miest. Na vnútornej strane obálky je mapka s vyznačenými lokalitami, text vedie čitateľa po Slovensku od západu na východ a od juhu na sever. Klasický register na obálke obsahuje suchý zoznam názvov lokalít, napr. Belianske kopce (Podunajská nížina), Bošácka dolina (Biele Karpaty), Hriňovské lazy (Podpolianska brázda), Jovsianska dolina (Vihorlat) a ďalšie. Vo vnútri knihy však názvy rozkvitnú a vy sa ocitnete na Holubyho kopaniciach, či Mandľovej hore, na Ostrove dolomitov (Tematínske vrchy) spoznáte flóru stepných biotopov, prejdete sa po Chodníkoch svätého Svorada i po stopách mnícha Cypriána. Ovanie vás teplý dych Panónie, spoznáte sibírskeho zblúdilca (jazyčník sibírsky), Rajské lúky, navštívite Kremencové hôrky s vresoviskami a kyslomilnými dubinami, Orchideový raj Kňaží stôl či Kopec skrytých pokladov, teda Sitno, kde významný vedec Andrej Kmeť (1841 - 1908) nazbieral 450 položiek rôznych druhov ruží. S autorom poputujete od bezkolencových lúk Abrodu na Záhorskej nížine až po stepné lúčne porasty sopečných andezitových vrchov Tarbucka a Veľký kopec na Východoslovenskej nížine. Vyberiete sa aj na Steblovú skalu v Cerovej vrchovine, kde „nie je núdza o vzácne rastliny, avšak nie všetky možno vidieť kvitnúť naraz“.
Mnohé druhy rastlín, lokality aj výhľady približujú fotografie ako okienka do sveta videného očami botanikov. Text je písaný autenticky, zrozumiteľne a pútavo, tak, že máte chuť niektoré z lokalít ihneď navštíviť a spoznať. Podľa slov autora má kniha „ambíciu prispieť k lepšiemu poznaniu nielen slovenskej kveteny, ale prostredníctvom nej celej prírody s vierou, že od poznania nie je ďaleko k aktívnej ochrane prírody…“
Jana Ružičková
ekosozológ