Čtení na tyto dny

Stromům

Lese, ty mechatý spáči!
(Petr Hille)

Obydlí větrů nikdy neztišená,
plameny zelené, jež náhle vyrazí
a šedá hnízda berou na ramena,
až zase řeřavějí před mrazy.

Vy harfy záchvěvů, jež umírají
pod srdci dosud nenarozeným,
jen brzy milující vás se ptají,
jak lásku stínů spoutat světlem svým.

Vy sloupy zpívající z modra nebe,
vy lesy ležící jak zvíře plné tmy,
jak vaše ticho zneklidní a zebe!

Zelené štěstí poznat dejte mi,
až v přilbách světla sladce obklopíte
mé hodiny jen pro vás, pro vás žité.

(Jan Zahradníček 
Jeřáby, 1933) 

 

Sú klimatické zmeny pre nás hrozbou?


Barbora Fedorková, č. 5/2009, str. 2-3

Klíma Zeme

Klimatické zmeny sú dnes veľmi diskutovanou témou predovšetkým z dvoch odlišných pohľadov - či k nim vôbec dochádza a v akom rozsahu ovplyvnia život na Zemi. Klíma Zeme reprezentuje dlhodobý, zvyčajne tridsaťročný stav meteorologických atmosférických dejov na určitom území, medzi ktoré patria zrážky, teplota, vlhkosť, vietor, atmosférický tlak a i. Za zmeny klímy preto môžeme považovať také zmeny, ktorých trvanie presahuje obdobie 30 rokov a týka sa ktorýchkoľvek meteorologických dejov. Globálne otepľovanie, teda dlhodobé zmeny teploty na Zemi, predstavuje jednu z množstva klimatických zmien. A je to tá zmena, pri ktorej máme dnes jednoznačne dokázaný vplyv človeka. Napriek tomu, že klíma predstavuje komplexný a rozsiahly systém, rastúca intenzita ľudských aktivít ho v poslednom storočí dokázala vychýliť.

Klíma Zeme tvorí dynamickú sústavu, v ktorej sú zmeny prirodzené, ba až žiaduce. Počas rôznych geologických dôb bola aj klíma odlišná, najvýraznejšie to reprezentuje kvartér - štvrtohory, počas ktorých dochádzalo (dochádza) k výraznému kolísaniu v podobe dôb ľadových a medziľadových s relatívne krátkou periódou (cca každých 100 000 rokov, v súčasnosti žijeme cca 11 000 rokov v dobe medziľadovej). Dôležité je ale pochopiť význam rýchlosti týchto zmien a ich priestorový celoplanetárny rozsah, pretože množstvo zmien má iba lokálny či regionálny charakter a na atmosféru celej planéty vplyv nemajú alebo len minimálny.

Charakter súčasnej zmeny

V súčasnosti hovoríme o zmene, ktorá sa prejavila za približne 100 rokov a znamená nárast priemernej globálnej teploty o približne 0,7 °C. Z hľadiska geologických zmien ide o veľmi rýchlu a výraznú zmenu, ak vezmeme do úvahy, že takéto zmeny boli v minulosti veľmi zriedkavé a ich výskyt bol často výsledkom súčinnosti viacerých faktorov ako erupcie veľkých vulkánov, komplexná zmena prúdenia v oceánoch či napríklad impakty asteroidov. Dnes sa predpokladá, že táto teplota narastie do roku 2100 o ďalších 1,5 - 6,5 °C (rozsah je tak široký kvôli tzv. scenárom vývoja ľudských aktivít smerujúcich k spomaleniu týchto zmien - či sa zavedú opatrenia na ich zmiernenie, alebo sa bude pokračovať súčasným tempom). Pre porovnanie: zmena globálnej teploty o 3 °C na konci doby ľadovej trvala niekoľko tisíc rokov, ľudská populácia svojimi aktivitami smeruje k dosiahnutiu tejto hodnoty za približne 200 rokov. Pod týmito aktivitami človeka rozumieme predovšetkým spaľovanie fosílnych palív.

Vplyv využívania fosílnych palív

Fosílne palivá, teda uhlie, ropa a zemný plyn, vznikali približne 150 - 300 miliónov rokov a my sme ich už väčšinu spálili za necelých 300 rokov. Sú to vysokokoncentrované energetické zdroje fosílneho uhlíka - transformovaného uhlíka z tiel rastlín a živočíchov, ktorý sa v nich uložil fotosyntézou v podobe organických látok a prechádzal trofickými sieťami. Tým, že sa následne dostal pod zem a bol prekrytý inými sedimentmi, sa už ďalej nezúčastňoval rýchlej dynamickej recipročnej výmeny medzi biosférou, atmosférou, hydrosférou a pedosférou v podobe oxidu uhličitého a organických uhlíkatých látok (fotosyntéza, dýchanie a rozklad). Došlo k jeho poklesu v týchto sférach a teda aj k poklesu teploty.

Dnes je známym a dokázaným faktom, že zvyšovanie množstva oxidu uhličitého v atmosfére je v priamej úmere k rastu globálnej teploty. Človek spaľovaním vynáša fosílny uhlík znova na povrch, zvyšuje jeho množstvo v atmosfére takpovediac na prehistorické hodnoty, a tým vlastne zvyšuje aj priemernú globálnu teplotu.

A čo človek?

Svojou činnosťou 6,2 miliardy ľudí na Zemi aktívne mení prostredie planéty so silou porovnateľnou s prírodným živlom. Skeptici často hovoria o iných faktoroch, ktoré majú vplyv na klímu planéty, aj tu však existujú určité hranice: intenzita slnečného žiarenia kolíše v 11-ročných cykloch, avšak celkový vplyv na teplotu nedosahuje viac ako ±0,01 °C; erupcie sopiek majú taktiež zanedbateľný vplyv; El Niño a La Niña dokážu ovplyvniť atmosféru v priebehu roka v rozpätí až do 0,3 °C; všetky tieto faktory majú ale kolísajúci a relatívne krátkodobý charakter. Oproti tomu je vplyv človeka takmer konštantne rastúci.

Biosféra, akú potrebuje pre svoj život človek, nie je nezničiteľná. Zmena teploty atmosféry už o 2 °C môže byť pre ňu značne destabilizačná a s následkami, ktoré si len málokto dovolí vysloviť. Zem sa prispôsobí akýmkoľvek zmenám, aj biosféra vo všeobecnosti. Otázkou je len to, či a ako sa týmto zmenám dokáže prispôsobiť človek.


Bc. Barbora Fedorková - o.z. Za Matku Zem, b.fedorkova(zavináč)gmail.com

csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu