VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Kras spája minulosť s prítomnosťou

Príbeh krasových krajín na Slovensku začína približne pred 240 miliónmi rokov nástupom druhohôr. V nich (trvali asi 165 mil. rokov) sa na dne teplého praoceánu Tethys usadzovali vápnité schránky bujného života. Dali základ vápencom (CaCO₃), dolomitom (CaMg(CO₃)₂) a slieňom. V nasledujúcom alpínskom horotvornom vrásnení sa ich mocné súvrstvia tlačili z juhu na sever v podobe príkrovov jadrových pohorí Západných Karpát. Mohli začať procesy karbonátového krasovatenia, neustále spolupôsobenie vody, klímy a gravitácie s kolobehom chémie uhličitanových iónov. Ich výsledkom je krasová krajina, spojitá nádoba útvarov a dejov povrchového krasu a podzemného krasu.

Typickým povrchovým krasovým tvarom je krasová planina (plošina, tabuľa) so škrapami, úvalami, závrtami, ponormi, priepasťami (vzácnejšie s vyčnievajúcimi krasovými kužeľmi, mogotmi a tvrdošmi/humami). Jej reliéf sa člení údoliami a spája prameňmi i vyvieračkami s útvarmi riečnej erózie, ako sú bralnaté kaňony, tiesňavy, rokliny, vodopády. Reliéfotvorná voda preniká do podzemia tvoriac jaskyne, chodbami a komínmi prepojené v jaskynné systémy s ich úžasnými sintrovými (kalcitovými) i ľadovými tvarmi podzemného krasu. Pastva pre oči turistov. Na Slovensku máme cca 2 700 km² krasových území (5,5 %) a vyše 5 500 všetkých jaskýň.

Osobité slovenské krajiny

Krasové krajiny sú veľmi rozptýlene rozložené od Devínskeho krasu v Malých Karpatoch po Brekovský kras v Humenských vrchoch v rozpätí nadmorských výšok 200 - 2 100 m, v Bankove pri Košiciach objavili baníci jaskyne na magnezitovom horizonte aj 50 m n.m. Už len to predznamenáva veľkú rozmanitosť krasových krajín Slovenska. Z 9 rozpoznaných typov sú považované za základné vysokohorský kras (Belianske Tatry, Červené vrchy v Západných Tatrách, Ďumbiersky kras v Nízkych Tatrách) a stredohorské typy krasu. Z tých sú rozlíšené horský rozčlenený kras (Nízke Tatry, Veľká Fatra), planinový kras (Slovenský kras, Muránska planina, Slovenský raj, Galmus), kras hrástí (Strážovské vrchy, Staré hory) a kras v 400-km bradlovom pásme (Pieniny, Maníny, Vršatecké bradlá v Bielych Karpatoch). Osobitý je Ochtinský kryptokras v Revúckej vrchovine.

Predstavme si virtuálnu mapu priemyslu stavebných hmôt, funkčných a zaniknutých kameňolomov, vápeniek a cementární. Čoho máme viac? V čom teda spočívajú hodnoty krasových krajín pre človeka, čím sú preňho dôležité, nenahraditeľné? Geografi tvrdia, že vápence a dolomity tvoria 4/5 všetkých sedimentov zemského povrchu a až 25 % svetovej populácie má životodarné úžitky z krasovej krajiny: vodné zdroje, kdejaké nerastné suroviny…

Hodnoty krasu pre človeka

Spolutvorkyňou krasu je jednoznačne krasová voda. Tá sa však spolu s chudobnou pôdou na jeho povrchu neudrží (Holý vrch v Drienčanskom krase, Suchý vrch a Holý kameň v Slovenskom raji), a preto je tam pre roľníkov drinou pestovať plodiny (jaskyňa Driny v Smolenickom krase). Ťažko sa na planinách uživí iba ak pastva koní, oviec, kôz. Vápno-sucho-teplomilná vegetácia však podporuje unikátnu druhovú biodiverzitu. Strmé svahy výslnných vápencových/dolomitových brál sú refúgiami nielen pre pernaté dravce, ale aj pre reliktné smrekovcové boriny (najmä Slovenský raj a Muránska planina). Odľahlosť planín však poskytovala úkryt aj človeku (Skala útočišťa na Kláštorisku v Slovenskom raji). Neprístupnosť krasových brál (častý výskyt názvu Muráň) bola základňou množstvu hradných vrchov (na nich hrady Devín, Ostrý, Biely i Červený kameň, Vršatecký, Čachtický), mnohé sa stali ozdobou krasových krajín (Krásna hôrka). Energia povrchových vôd reže a prenáša nielen horniny krasu, ale aj drevo (mlyn s pílou v Oblazoch v Kvačianskej doline, tajch Klauzy v Slovenskom raji).

Podzemie je prastarým domovom netopierov (24 druhov na Slovensku z 30 európskych), bájnych drakov aj strašidiel (Šarkanie diery v Súľovských skalách a na Galmuse, Čertova pec, jaskyňa, alebo diera), ale i človeka (názov Izbica pre Harmaneckú jaskyňu). Jaskyne boli a sú teda od nepamäti skrýšou pre zlých i dobrých duchov, trebárs peňazokazcov, zbojníkov i mystikov (Kláštorná jaskyňa, Svoradova jaskyňa). Ľadnice bývali chladničky na potraviny i tanečné parkety, v Dobšinskej ľadovej jaskyni ešte v 50. rokoch trénoval krasokorčuliar Karol Divín. Ich mikroklíma je osožná dodnes (speleoliečba v Bystrianskej, Jasovskej a Belianskej jaskyni).

Hore do Európy

Väčšina veľkoplošných chránených území Slovenska obsahuje aj krehké poklady krasových krajín. Z nich rozlohou najväčšie a najtypickejšie krasové územie je Slovenský kras. Od roku 1973 je chránené ako chránená krajinná oblasť, od roku 1977 je biosférickou rezerváciou programu MAB (Člověk a biosféra) UNESCO, od roku 1995 sú Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu spolu s Ochtinskou aragonitovou jaskyňou položkou svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, v roku 2000 rozšírenou o jaskynný systém planiny Duča v Slovenskom raji s dvojčatami Dobšinskou ľadovou a Stratenskou jaskyňou. Od roku 2001 sú jaskyne Domica a maďarská Baradla chránené ako podzemné Ramsarské mokrade medzinárodného významu, v roku 2002 bola CHKO prekategorizovaná na národný park Slovenský kras.

Speleológovia, obdivuhodní objavovatelia tajomstiev Zeme, boli úspešní v legislatívnom lobbyingu. V roku 2001 sa im podarilo vložiť slovo „jaskyne“ do kontextu ochrany v článku 4 novely Ústavy SR. Žiada sa napísať, že iba o jaskyniaroch, tých večných dobrodruhoch poznania, možno s istotou tvrdiť, že sa dokonale identifikujú s krasovou krajinou. Európskeho významu je v duchu Európskeho dohovoru o krajine taká, s ktorou sú jej obyvatelia, užívatelia, návštevníci stotožnení. Pripravili sme nominačný projekt na zápis 12 dolín mezozoika Západných Karpát, ako sériu lokalít bez rušivých zásahov, na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pomôže takýto prestížny zápis aspoň našim krasovým krajinám byť krajinami európskeho významu?

Ing. Dušan Bevilaqua, PhD., (1950) - environmentalista a krajinný ekolog zabývající se vnímáním hodnot krajiny, bývalý ředitel Správy NP Slovenský ráj, dusan.bevilaqua(zavináč)gmail.com