VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Lužné lesy vyvolávajú v predstavách niektorých ľudí nanajvýš obraz hustých mračien komárov a nepreniknuteľných pralesov žihlavy vynárajúci sa odniekiaľ z hĺbky zapadnutých spomienok na výlet na južnú Moravu alebo na splavovanie Dunaja. Pre veľkú časť verejnosti však lužné lesy predstavujú len nejasný a hmlistý pojem, ktorý sa v ostatnom čase stáva jablkom sváru v diskuziach vedených biológmi a ochrancami prírody s technokratickou a byrokratickou lobby o dôsledkoch veľkých vodohospodárskych stavieb na južnom Slovensku a na Morave. Len málokto si uvedomuje, že tu nejde len o naívne staromilské snahy o záchranu zvyškov prírodných ekosystémov riečnych nív, ktoré sa na Slovensku, na Morave a v Doľnom Rakúsku zachovali v rozsahu a stave, aký v iných častiach Európy nemá obdobu, ale o zachovanie produkčnej schopnosti a obyvateľnosti krajiny ako takej. Žiaľ, napriek všetkému úsiliu a oficiálnym proklamáciam o ochrane životného prostredia sa snahy o záchranu týchto jedinečných ekosystémov stávajú v poslednom čase priam symbolom bezmocnosti.

Priestor pre vecnú argumentáciu a účinnú obranu biológov značne zužuje nedostatok kvantifikovaných poznatkov o dôsledkoch, aké vodohospodárske stavby a iné antropické zásahy do aluviálnej krajiny majú alebo môžu mať. Biologicky podložené obavy a argumenty, hoci stavajú na hlbokých znalostiach a bohatých skúsenostiach, sa v posledných mesiacach opäť verejne, s čoraz väčšou agresivitou cynicky bagatelizujú a ubíjajú ekonomickými hľadiskami úzkych skupín usilujúcich sa s novou frazeológiou pokračovať v realizácii chybných rozhodnutí z minulosti. Verejnosť sa v zložitej problematike zle orientuje a ťažko chápe hierarchiu významnosti rôznych názorov a dôvodov. Preto aj v atmosfére súčasného napätia, dezilúzií a hľadania istôt a pri všeobecne nízkom ekologickom povedomí pomerne ľahko podlieha technokratickej demagógii, uchylujúcej sa žiaľ i na vysokých postoch až k znežívaniu národnostného cítenia a k vyslovenému zatemňovaniu pojmov a dezinformáciam.

Jednou z modeľových skupín živočíchov, ktoré umožňujú dôsledky antropických zásahov v lužných lesoch veľmi presne sledovať, sú bystruškovité (střevlíkovití - Carabidae). Jednotlivé druhy bystruškovitých sú vo vzťahu k rôznym ekologickým faktorom neobyčajne bohato diferencované. Preto zloženie spoločenstiev, ktoré vytvárajú v rôznych typoch ekosystémov, veľmi citlivo odráža zmeny a vlastnosti prostredia. Skôr ako sa však začneme zaoberať ich reakciami na vodohospodárske zásahy, zopakujme si niečo z fytocenológie.

Lužné lesy predstavujú súbor geobiocenóz, výskyt a zloženie ktorých určuje hladina spodnej vody. Zásadne sa vyskytujú tam, kde hladina spodnej vody zasahuje do koreňovej vŕstvy stromov alebo sa k nej aspoň silne približuje a kde dochádza aspoň k občasným záplavám. Spravidla na jar, ale pri Dunaji i viackrát v priebehu roka. Lužné lesy sa preto rozprestierajú v plochom teréne v blízkosti vodných tokov a ich ramien.

Vlhkostnému gradientu odpovedá veľmi výrazne i zloženie spoločenstiev bystruškovitých. V najvlhjších dlhodobo zaplavovaných miestach sa silne uplatňujú paludikolné, tieňomilné druhy. Suchší charakter sa naopak prejavuje postupným prenikaním niektorých viac menej mezohygrofilných druhov s ťažiskom výskytu v lesoch normálneho hygrického radu.

Priame pozorovania zmien spoločenstiev bystruškovitých vyvolaných v lužných lesoch poklesom hladiny spodnej vody a vylúčením záplav spoločne so syntézou poznatkov získaných z rôzne narušených spoločenstiev ukazujú, že zmeny prebiehajú v zásade tromi možnými smermi. Prvý smer predstavuje postupný pokles kvantitatívneho zastúpenia a ubúdanie druhov náročných na vlhkosť a ich nahrádzanie druhmi menej náročnými. Uplatňujú sa pri tom len typicky lesné, heliofobné druhy. Výsledkom je spoločenstvo, aké by na inom mieste mohlo byť považované v zásade za prirodzené. Ide tu vlastne len o posuv spoločenstva smerom k suchším hygrickým radom. Zaujímavé je, že funkčná štruktúra takého spoločenstva, indikovaná zastúpením životných foriem, sa mení len málo. Ide tu v postate o proces, ktorý napr. prebehol v posledných 15 rokoch v Hornom lese pri Lednici (pri výskumnej ploche MAB), kde po regulácii Dyje klesla hladina spodnej vody asi o 1 až 1,5 m. Je pritom zrejmé, že takýto druh zmeny, v svojej postate ešte najviac prijateľný, nemôže nastať hocikde. Jeho predpokladom je totiž obklopenie alebo aspoň susedstvo postihnutého spoločenstva s prirodzeným spoločenstvom lesa v normálnom hygrickom rade, ktoré slúži ako zdroj imigrácie i pre málo pohyblivé druhy. Príznačným znakom takto prebiehajúcej zmeny je stále vysoká diverzita.

Druhý smer zmien nastupujú spoločenstva v niektorých mestských parkoch (napr. v Lužánkach v Brne alebo v Sade J. Kráľa v Bratislave) alebo niektorých topolových monokultúrach. Jeho predpokladom sú málo zmenené hydrické podmienky a zachovaný stromový kryt. Na bystruškovité tu pôsobia viac zmeny v bylinnom záraste, charaktere hrabanky a opadu, imísie, návštevnosť apod. Po kvalitatívnej stránke sa pôvodné druhové spektrum viac menej zachováva, ale po kvantitatívnej stránke nastávajú značné posuvy v zastúpení jednotlivých druhov. Spravidla sa v takýchto spoločenstvách silne zvýši zastúpenie dvoch tolerantnejších druhov, ku ktorýrn patrí približne 80-90 % všetkých jedincov. Znakom takého spoločenstva je veľmi nízka diverzita. Zdá sa, že takto zmenené spoločenstvo predstavuje v zásade reverzibilný stav.

Napokon tretí smer prebieha za pôsobenia viacerých synergických faktorov. Typické je preňho prenikanie veľkého počtu jedincov nelesných druhov, zväčša z agrocenóz, výrazný úbytok charakteristických vlhkomilných druhov a nevýrazným zastúpením tolerantnejších druhov lesov normálneho hygrického radu. Jednotlivé druhy sú zastúpené v konečných štádiach veľmi malým počtom jedincov. Celkový počet druhov môže byť veľmi rozdielny a aj v značne narušených zvyškoch lužných lesov môže byť prekvapivo vysoký. Patria sem spoločenstvá bystruškovitých v malých, priestorovo značne dezintegrovaných zvyškoch lužných lesov s narušeným zápojom a odrezaných od zdrojov vlhkosti. Je to stav predchádzajúci bezprostredne fyzickej likvidácii porastov. Príkľadom takto narušených porastov môžu byť zvyšky porastov v okolí Vrakune a bratislavského letiska, ktoré pôvodne lemovali meandre Malého Dunaja. Tento stav môžeme považovať za predobraz osudu, aký po eventuálnom dokončení vodného diela Gabčíkovo čaká vačšiu časť lužných lesov. Stanovištia, kde sa budú môcť udržať druhy charakteristické pre lužné lesy a litorálne spoločenstvá v ich dnešnej bohatosti, budú na tomto území zrejme veľmi silne plošne redukované. To silne zníži i schopnosť populácií jednotlivých druhov prežívať na postihnutom území.

Z hľadiska súčasných i budúcich snáh o regeneráciu lužných lesov v oblastiach postihnutých súčasnými vodohospodárskymi úpravami je však zásadne otázka, do akej miery je ich regenerácia možná a aké sú predpoklady jej uskutočnenia.

Z hľadiska bystruškovitých je našťastie odpoveď na túto otázku zatiaľ jednoznačne optimistická. Dokonca ich regenerácia by za určitých predpokladov mohla byť až prekvapivo rýchla. Na Novomlýnskych nádržiach sme jej začiatok vlastne už mohli sledovať. Keď sa v polovici 80. rokov narušili nečakane silným vlnobitím práve dobudované hrádze II. nádrže, musela byť nádrž po dobu opráv čiastočne vypustená. Vzniklo tak väčšie množstvo rôzne veľkých ostrovčekov a obnažili sa i pomerne široké ploché pláže. Obnažené plochy začali veľmi rýchlo zarastať pionierskymi spoločenstvami bylin a objavil sa rýchlo rastúci nálet topoľov a vŕb. Bezprostredné litorálne pásmo začali osidlovať viaceré výrazne hygrofilné druhy bystruškovitých. Suchšie štrkovité a piesčité miesta ďalej od vody osídlili niektoré vlhkomilnejšie druhy typické (recentne) pre agrocenózy. Regenerácia spoločenstiev v porastoch trstiny a ostrice by bola podporovaná imigráciou z polí ešte viac. Je vysoko pravdepodobné, že sukcesia, akú bolo možné sledovať pri dočasnom čiastočnom vypustení II. nádrže v polovici 80. rokov, by sa zopakovala i pri súčasných snahách ekologických iniciatív a časti miestneho obyvateľstva o vypustenie a regeneráciu III. nádrže.

Nádej na úspešnosť týchto zámerov by významne zvyšovali aj ďalšie vlastnosti okolia III. nádrže. Bezprostredne pod jej hrádzou sa nachádza komplex porastov okolo Křivého jazera. Až do súčasnosti sa v ňom udržalo spoločenstvo bystruškovitých, ktoré svojím zložením indikuje, že stav týchto porastov sa silne blíží stavu, aký panoval napr. v lužných lesoch okolo Lednice pred reguláciou Dyje a následným poklesom hladiny spodnej vody. Tieto porasty by teda mohli slúžiť ako vynikajúci imigračný zdroj. Okrem toho, niektoré tolerantnejšie druhy bystruškovitých typické pre lužné lesy sa udržiavajú i v tienistých žlaboch a husto zarastených erozných rýhach na svahoch Pavlovských kopcov.

Pre úspešnosť pokusov o regeneráciu lužných lesov však hovoria i niektoré všeobecné poznatky. Jedným z adaptačných mechanizmov vlhkomilných druhov žijúcich na brehoch a v alúviach je veľmi dobrá pohyblivosť a schopnosť migrácie. V prípade nečakaných zmien vlhkosti alebo záplav umožňuje rýchlo obsadiť vhodnejšie stanoviště alebo sa vrátiť na stanovište pôvodné. Je to veľmi doležitý predpoklad pre prežívanie týchto druhov napr. v dynamicky sa meniacich alúviach divočiacich tokov: Vysoká migračná schopnosť umožňuje vyslovene hygrofilným a ripikolným druhom úspešne obsadzovať i brehy malých a nie raz vyslovene efemémych jazierok v púštiach.

Biologické poznatky vcelku veľmi jednoznačne ukazujú, že obnova narušených alebo zničených lužných lesov je s vysokou pravdepodobnosťou úspešnosti možná. Súčasné biologické znalosti navyše umožňujú vytvoriť veľmi konkrétne predstavy o postupe obnovy a spôsoboch jej usmerňovania. Základným predpokladom regenerácie lužných lesov je však obnova takého vodného režimu v alúviach, ktorý by existenciu týchto ekosystémov umožňoval bez ďalších ľudských zásahov. Ale aj tento predpoklad je zrejme reálne splniteľný. A tak se zdá, že najväčšou prekážkou obnovy lužných lesov budú, rovnako ako v nedávnej minulosti, záujmy rôznych hospodárskych a politických zoskupení, pristupujúcich k rozhodovaniu o veľkých vodných dielach a životnom prostredí so značnou dávkou skupinového egoizmu a na úrovni myslenia elokventne charakterizovanej v súvislosti s Gabčíkovom jedným vysoko postaveným a zodpovedným funkcionárom: „BUDUJEME NÁRODNÝ PARK PRE ĽUDÍ, A NIE PRE KOMÁROV…“