VERONICA - ČASOPIS PRO OCHRANU PŘÍRODY A KRAJINY

Z každej zastrešenej, zaasfaltovanej či odkanalizovanej plochy odtekajú v čase dažďov desiatky kubíkov dažďovej vody do kanalizácie, rigola, potoka či rieky. V prevencii pred povodňami je zodpovedné nechať dažďovú vodu tam, kde padne. Každý z nás môže vybudovať dažďovú záhradu pri svojom dome, obchode, reštaurácii, nemocnici, škole, verejnej budove, banke, firme, ktorá bude zbierať dažďovú vodu a nebude ju posielať susedom.

Realizácia dažďovej záhrady je pritom pomerne jednoduchá. Potrebujeme na to lopatu a trochu fyzickej námahy. Dažďová záhrada nemusí byť ani drahá. Ak si kúpite rastliny a prácu si urobíte sami, náklady dosiahnu 5 - 10 €/m². Ak si zaplatíte projekt architekta, resp. krajinného ekológa, náklady sa zvýšia na 20 - 80 €/m².

K čomu je to dobré

Dažďové záhrady boli prvýkrát použité v Marylande (USA) v roku 1990 ako technológia znižovania rizík znečistenia vodných tokov. Záhrady boli vyvinuté z praxe bioretencie dažďovej vody ako nástroj zbierania vody do preliačin a depresií pre spomalenie odtoku z intenzívneho dažďa z búrok a ochranu potokov a riek pred znečistením. Majú aj schopnosť doplňovať zásoby podzemných vôd. Zároveň znížily majiteľom rodinných domov poplatky za odkanalizovanie dažďových vôd.

Dažďové záhrady zvýšeným výparom zlepšujú mikroklímu prostredia. Dobre navrhnutá dažďová záhrada zdrží dažďovú vodu maximálne 72 hodín, takže nevytvára podmienky pre larvy komárov, životný cyklus ktorých trvá 7 - 12 dní. Dažďové záhrady lákajú vážky, ktoré sú predátormi komárov, a poskytujú útočisko pre potravinový reťazec pre voľne žijúce živočíchy.

Rastliny pôvodné pre danú lokalitu vytvárajú v dažďovej záhrade nádherné kvetinové záhony, nevyžadujú zvláštnu starostlivosť a pritom zvýšujú atraktivitu záhradnej architektúry v mestách a obciach. Dažďová záhrada môže byť klenotom na vašom pozemku s vhodným priestorom pre váš oddych a zároveň môže chrániť kvalitu vodných zdrojov vo vašom okolí, prispievať k prevencii pred povodňami i suchom. Ponúkam návod, ako si dažďovú záhradu vybudovať.

Najvhodnejšie miesto

Vzdialenosť dažďovej záhrady od vášho domu i od susedov by nemala byť menšia ako 10 metrov, aby sa zabránilo priesaku vody pod stavbu. Záhradu neodporúčam umiestňovať v priestore existujúcej kanalizácie, respektíve priekopy. Najvhodnejšie je slnečné miesto dizajnovo integrované do celej záhrady, podľa možnosti nie pod veľkými stromami ani v lokalite veľkých koreňov. Umiestnenie odporúčam v najnižších priestoroch rovinatej časti pozemku.

Základné pôdne testy

Na priepustnosť dažďovej záhrady vplýva druh pôdy, ktorý zistíte testom. Pôdy môžu byť piesčité, prachovité, ílovité. Najjednoduchší je zobrať vlhkú pôdu medzi špičky prstov. Piesčitú pôdu cítite veľmi zreteľne: pri prachových časticiach hladkosť, pri ílovitých lepkavosť. Alebo môžete zobrať vlhkú pôdu medzi palec a ukazovák a naniesť pás hliny na hladkú plastovú dosku. Piesčitá pôda netvorí stuhu, nanesený pás z prachovej pôdy bude krátky a priesvitný, z ílovitej pôdy bude pás dlhý a hrubý. Pri suchom teste urobte guľu a nechajte uschnúť niekoľko hodín. Ak je pôda suchá, rozdrvte ju medzi palcom a ukazovákom. Piesčitá pôda sa rozdrví ľahko, prachová ťažšie a ílovité pôdy sa rozdrvia veľmi ťažko až nemožne.

Druh pôdy určuje rýchlosť vsaku vody zo záhrady. Ak je pôdny profil piesočnatý, je potrebné vylepšiť pôdu kompostom. Prachovitá pôda je lepšia ako ílovitá. Ílovitá pôda tiež potrebuje vylepšenie kompostom, v krajnom prípade výmenu celého pôdneho substrátu, aby sme zlepšili priepustnosť záhrady. Odporúčaný pôdny mix je 50 - 60 % piesku, 30 - 40 % ílovitej ornice, ktorú môžete bežne zakúpiť na trhu, resp. u dodávateľov záhradníckych služieb. Organická hmota (kompost) by mala dosahovať 5 - 10 %.

Hĺbka, veľkosť a tvar

Veľkosť záhrady ovplyvňuje hĺbku i sklon svahov. Ideálna hĺbka vody v dažďovej záhrade je 15 - 30 cm. Pri hĺbke 15 cm musí záhrada byť pomerne veľká, aby sa akumuloval celý objem dažďa. Dažďová záhrada hlbšia ako 30 cm môže zadržiavať vodu príliš dlho v závislosti od pôdneho substrátu. Neodporúčam sklon svahov dažďovej záhrady väčší ako 12 %.

Existuje viacero zásad, aby dažďová záhrada esteticky a krajinotvorne zapadla na pozemok. Dlhšia časť záhrady by mala byť kolmo k prítoku vody. Tým sa maximalizuje schopnosť záhrady zachytiť vodu. Mala by byť dostatočne široká, aby sa voda v záhrade rozlievala rovnomerne. Dobrým pravidlom je dodržať pomer dĺžky a šírky záhrady v pomere 2:1.

Stanovenie zbernej plochy

Zrátajte plochu striech budov na pozemku a plochu spevnených plôch (prístupové cesty a chodníky). Pre dobre priepustnú piesočnatú pôdu sa odporúča pomer zbernej plochy ku ploche dažďovej záhrady 5:1. To znamená, že ak máte zbernú plochu 150 m², plocha dažďovej záhrady by mala byť 30 m². Ak sú pôdy horšej kvality a menej priepustné, potom sa odporúča pomer 3:1. Ak dažďová záhrada vychádza na viac ako 30 m², odporúčam ju rozdeliť na viac menších záhrad.

Privádzanie dažďovej vody do záhrady

Existuje niekoľko možností privádzania dažďovej vody zo strechy a spevnených plôch do dažďovej záhrady. Môžete jednoducho odpojiť dažďové odkvapové rúry od dažďovej kanalizácie a presmerovať vodu do dažďovej záhrady povrchom vyspádovanou priekopou. Alternatívne môžete osadiť podzemnú PVC rúru pod povrchom s privedením dažďovej vody zo strechy. Na ochranu pred eróziou v dôsledku silného prítoku dažďovej vody z potrubia je vhodné osadiť vyústenie potrubia geotextíliou a kameňmi. Prítok môže byť kombinovaný ešte osadením suda, do ktorého priteká dažďová voda zo strechy. Použitie suda ovplyvní aj veľkosť plochy dažďovej záhrady.

Odtok vody z dažďovej záhrady sa osadzuje nad úrovňou maximálnej navrhovanej hladiny s vyústením do miestneho rigolu, resp. potoka. Predpokladá sa, že odtok môže nastať v prípade extrémnej prívalovej zrážky, ktorá môže nastať raz za niekoľko rokov. V takýchto prípadoch sa očakáva bežne rozliatie vody na ploche väčšej ako je dažďová záhrada.

Realizácia dažďovej záhrady

Začnite tým, že ohraničíte okraj navrhovanej záhrady. Označte ho kolíkmi, vlajkami, alebo záhradnou hadicou pozdĺž okraja. Ak ste určili obvod vašej dažďovej záhrady, môžete začať kopať. Najsamprv vyberiete mačinu. Ak ste na úplnej rovine, potom vyhlbujete dažďovú záhradu výkopom zeminy a jej odvezením na iné miesto v záhrade, kde túto zeminu potrebujete. Ak je lokalita vo svahu, vykopanú zeminu použijete na navŕšenie hrádze na dolnej strane. Hrádzu zhutnite a vyrovnajte. Pokračujte s kopaním až na úroveň potrebnej hĺbky a v prípade potreby aj navýšenia hrádze, ktorú po zhutnení prikryjete mačinou.

Dažďovú záhradu môžete vykopať ručne, alebo záhradným bagrom. Ak ste nútení použiť bager, vyvarujte sa manipulácie bagra priamo v dažďovej záhrade, aby nedošlo k zhutneniu pôdy.

Rok 2010 bol rokom nevídaných dažďov a z nich sa tvoriacich povodní ohrozujúcich bezpečnosť občanov. Prial by som si, aby v roku 2011 sa v Česku aj na Slovensku rozbehli rozsiahle práce na prevencii pred povodňami. A tu je priestor pre každého z nás pomáhať v ochrane pred povodňami. Ide to jednoducho. V Roku dažďových záhrad vám prajem radosť a potešenie z príjemného prostredia, ktoré spolu vytvárame.

Michal Kravčík - MVO Ľudia a voda, Košice, www.ludiaavoda.sk, kravcik(zavináč)ludiaavoda.sk