Čtení na tyto dny

* * *

Museli jít sbírat brambory
(zbyly na družstevním poli).
jako chudáci. Raději za šera.

Museli s vozíkem pro trávu.
Daleko do skály. Učit se
ukládat pokosy.

Nikdy jim to k ničemu nebylo.

Ale mnohem dříve: sednout na desku
aby mléko pod tíhou dětské dupky okapalo.
Aby zůstala drolivá oschlá hmota tvarohu
(vsype se do mísy). To bylo důležité.

(Irena Šťastná)

Aktuální číslo

Byť krajinou


Andrea Uherková, č. 2/2016, s. 1
Krajina pre mňa vždy predstavovala čosi sčasti abstraktné, sčasti konkrétne. Môžem sa v nej pohybovať, skúmať jej štruktúry a prvky, no najmä ju môžem vnímať. Ak v nej viem čítať, pomáha mi pochopiť samú...

Mystérium krajiny


Peter Jančura, č. 2/2016, s. 2-6, pro předplatitele
Krajina. Slovo, pojem, termín? Alebo niečo viac? Slovo mystérium pochádza z latinčiny a znamená tajomný. To, o čom budeme hovoriť, je obyčajná krajina, i keď s príchuťou tajomna. Uvažovali ste niekedy o krajine, ktorá sa dá čítať?...
Biele Karpaty.
Biele Karpaty. Foto P. Jančura

„Stratili sme schopnosť obdivovať krásu krajiny.“ Rozhovor s Mikulášom Hubom


Mikuláš Huba, č. 2/2016, s. 7-11, pro předplatitele
Keď sa hovorí o krajine na Slovensku, mnohým príde na um práve Mikuláš Huba, priateľmi prezývaný Maňo. Od detstva sa venuje oprave tradičných dreveníc, krajinou sa zaoberá ako vedec i pedagóg a posledné štyri roky pôsobil v...
Pri organizovaní demonštrácie za záchranu Parku kultúry a oddychu.
Pri organizovaní demonštrácie za záchranu Parku kultúry a oddychu. Foto archív M. Hubu

Ochrana prírody a krajiny nie je luxus, ale nevyhnutnosť


Martina Paulíková, č. 2/2016, s. 11, pro předplatitele
Je vôbec ochrana prírody a krajiny dôležitá pre kvalitu života nás, ľudí? Sú naozaj dôležité kadejaké ryby, stromy či väzby v ekosystémoch, vari sú posledné na celom svete? Nie je to tak, že...

Verejnosť, rieky a riečna krajina na Slovensku


Martina Paulíková, č. 2/2016, s. 12-14, pro předplatitele
Moje detstvo a dospievanie sa odohrávalo na kopčekoch s viničom pri Bratislave. Väčšinu času som pravdepodobne verila, že voda sa všade nachádza asi tak 25 metrov pod zemou. Také hlboké totiž boli studne, ktoré kopal môj dedo a...
Slatina.
Slatina. Foto archív Združenia Slatinka

Ako oceniť a vyzdvihnúť krajinu


Iveta Bohálová, Lucia Vačoková, č. 2/2016, s. 15-17, pro předplatitele
V súčasnom vnímaní a v zmysle Európskeho dohovoru o krajine sa javí ako naliehavé zdôrazňovať význam krajiny v živote spoločnosti a zároveň význam hodnôt, ktoré krajina predstavuje. Uvedomujúc si dôležitosť...
Sústava úzkych terasovitých políčok obce Liptovská Teplička je svedectvom pôvodného spôsobu obživy.
Sústava úzkych terasovitých políčok obce Liptovská Teplička je svedectvom pôvodného spôsobu obživy. Foto I. Bohálová

Lazy – místa návratu ke kořenům


Veronika Kicková, č. 2/2016, s. 17-18, pro předplatitele
Slovenské hory mají pro obyvatele Čech a Moravy stále nádech divočiny i romantiky. Zčásti právem, lesy jsou zde hlubší, kopce strmější a najdete tu rozsáhlé oblasti lazů - samot, které doslova lákají k pokusům o těsnější soužití s...

Sýček obecný, dříve běžná sova naší krajiny


Jindřich Sedláček, č. 2/2016, s. 19
Úbytek druhů je obecně dáván především do souvislosti se způsobem hospodaření v krajině. Nejvýraznější pokles byl zaznamenán u široce rozšířených a běžných druhů, jejichž ochrana byla mnohdy zcela opomíjena. V některých...

Krajina môjho srdca


Milan Križo, č. 2/2016, s. 20-21, pro předplatitele
Keť som na Poľane/ ako bi bou doma, / ako bi som prešiou / z izbi do pitvora.  Čo je aj tá Hrochoť / na takom hrbáči, / ale sa mi zato / na Hrochoti páči. (Dve ľudové piesne z Podpoľania) Motto z prvej ľudovej piesne naznačuje, o...

Užitočný hmyz v 21. storočí – čo môžeme urobiť pre jeho záchranu?


Sandra Viglášová, č. 2/2016, s. 22-23
V dnešnom svete je užitočný hmyz predmetom mnohých tlakov: početnosť a diverzita rastlín (kvetov) klesá, hmyz je chronicky vystavovaný kokteilom agrochemikálií a zároveň aj ohrozovaný novými parazitmi, ktoré sú náhodne zavlečené ľuďmi....
Hmyzí hotel.
Hmyzí hotel. Foto archív S. Vígľášovej

Pozor na problematické UV filtry! aneb Jak se chránit před sluncem?


Miroslav Šuta, č. 2/2016, s. 23-24
Jako UV filtry jsou označovány látky, které chrání (především lidskou pokožku) před ultrafialovou složkou slunečního záření. Z hlediska mechanismu jejich působení je lze rozdělit na ty, které způsobují jeho odraz, rozptyl nebo...

Obnovená sušiareň ovocia, čerešnička na košatom strome bielokarpatského ovocinárstva


Bruno Jakubec, č. 2/2016, s. 25-26, pro předplatitele
Najprv krátka bilancia. Pec nám spadla - rekonštrukcia tradičnej bielokarpatskej sušiarne ovocia bol veľmi rýchly projekt. Od myšlienky po realizáciu uplynul rok. Za ten rok sme dohodli s majiteľom sušiarne možnosti spolupráce, pripravili a...

Moruša trnavská síce neexistuje, ale…


Ladislav Bakay, č. 2/2016, s. 27, pro předplatitele
Botanická zápletka s morušou trnavskou začala v polovici júna 1947, keď riaditeľ ovocinárskej školy v Šali František Strelka poslal konárik tejto dreviny z katastra Častej českému botanikovi, univerzitnému profesorovi Karlovi Dominovi. Ten...

O moruši trnavskej


Pavol Eliáš, č. 2/2016, s. 27-28, pro předplatitele
Ladislav Bakay morušu trnavskú už hneď v názve článku zavrhol, keďže žiadna „Moruša trnavská neexistuje a pravdepodobne sa jedná ,maximálne‘ o varietu alebo kultivar moruše čiernej“. Za príčinu omylu...

Poznámky k (ne)starostlivosti o krajinu a ekosystémy Tatranského národného parku


Ivan Vološčuk, č. 2/2016, s. 28-30, pro předplatitele
Podľa zákona bývalej Slovenskej národnej rady č. 11 z 18. 12. 1948 Zb. účelom zriadenia Tatranského národného parku malo byť „zachovanie prírodných útvarov v pôvodnej podobe a estetického rázu kraja, poskytnutie rastlinným...

Mapovanie pobytových znakov – metóda zisťovania trendu vývoja početnosti veľkých šeliem na Poľane


Vladimír Vician, č. 2/2016, s. 31-33, pro předplatitele
Pri hodnotení populácií veľkých šeliem sa využívajú rôzne metódy. Sú to genetické analýzy, rádiotelemetria, mapovanie pobytových znakov (stopy, trus a pod.) a priame pozorovanie na stacionárnych stanovištiach. Kombináciou...

Pre prírodu alebo Ako sa spoločne staráme o prírodu


Ľuboslav Kudláček, č. 2/2016, s. 34-35, pro předplatitele
Veľký vojenský stan, náraďový stan, záchodový stan, kuchynský stan, lopaty, rýle, čakany, kotliny, riady, príbory, prenosná latrína, veľká pucka na zabíjanie kolíkov k stanu, bandasky na vodu a mnohé ďalšie veci. Toto všetko je nutné...

Biomasaker


Peter Sabo, č. 2/2016, s. 36-37, pro předplatitele
Lesoochranárske zoskupenie VLK vedie dlhodobú kampaň pod názvom BIOMASAKER za zrušenie dotácií na spaľovanie drevnej biomasy. Východiskom tejto kampane je analýza, ktorá potvrdila, že ročný deficit dendromasy vhodnej na energetické využitie na...
Stop rúbaniu prirodzených lesov.
Stop rúbaniu prirodzených lesov. Foto archív VLK-a

Koľko medveďov sa nám túla po Slovensku?


Ladislav Paule, Diana Krajmerová, Jana Bakan, č. 2/2016, s. 38-39, pro předplatitele
Pohľad do histórie V roku 1932, keď sa uzákonila celoštátna ochrana medveďa, sa počet jedincov odhadoval na 30 - 40 kusov s výskytom hlavne na strednom Slovensku. Zákaz lovu od roku 1932 ochránil zvyšky izolovanej populácie v Západných...

Nekorunovaný kráľ


Ladislav Bíro, č. 2/2016, s. 40-41, pro předplatitele
Prenesme sa spoločne na najväčší riečny ostrov starého kontinentu. Hlava sa nám nezatočí z nadmorskej výšky, ale z pohľadu na nekonečné lány polí pri rozprávkových západoch slnka. Krajina Žitného ostrova bola od...

Pasená krajina a mravčie prekvapenia


č. 2/2016, s. 42-43, pro předplatitele
Trvalé trávne biotopy sú charakteristickou súčasťou životného prostredia Európy. V prevažnej miere ide o poloprírodné ekosystémy, ktoré vznikali v spojitosti s ľudskou činnosťou. Niekoľko výnimiek sa týka klimaxových nelesných biotopov,...
Charakteristické nadzemné hniezdo mravca Formica exsecta s typickým vencom hustej vegetácie po obvode.
Charakteristické nadzemné hniezdo mravca Formica exsecta s typickým vencom hustej vegetácie po obvode. Foto M. Wiezik

Morské oko (a další sopečná jezírka) v pohoří Vihorlat


Olga Lepšová-Skácelová, č. 2/2016, s. 44-45, pro předplatitele
V rámci dobrovolnického tábora Východoslovenských ochrancov prírody (39. VS TOP, Vyšné Remety 1.-7. 8. 2015) jsem uprostřed loňského léta navštívila vodní klenoty sopečného pohoří Vihorlat. Skvělé ochlazení při týdenním táboření na...

Z dotazů na právní poradnu Frank Bold


Eliška Bartošová, č. 2/2016, s. 45
Může být závodní trať v lese? „Dozvěděl jsem se, že se v lese buduje závodní trať pro horská kola. Kvůli stavbě trati se vybagroval svah a obnažily kořeny stromů. Některé z nich poté byly zasypány štěrkem. Je tento postup...

Stanislav Lolek, Rapsodie volné přírody


Bohdana Fabiánová, č. 2/2016, s. 46
Stanislav Lolek, Rapsodie volné přírodyGalerie výtvarného umění v Hodoníně 13. 4. - 26. 6. 2016 Naposledy se samostatná výstava děl Stanislava Lolka (1873-1936) konala v Domě umělců před téměř čtyřiceti lety. Hodonínská galerie...

Nezačerněný večer aneb Vivat Verdis!


Vladimír Just, č. 2/2016, s. 47
Renomovaná německá teoretička Erika Fischer-Lichte liší divadlo od ostatních umění mj. tím, že zatímco umění produkuje díla, divadlo vytváří události: není dáno ani jevištěm ani hledištěm, ale tím, co probíhá mezi nimi. Hodnotit...

Výlet do Pouzdřan


Bohdana Fabiánová, č. 2/2016, s. 48
30. dubna se společně příznivci a přátelé institutu a časopisu VERONICA vydali na Pouzdřanskou step. Téměř všichni jsme jeli na slavnostní výlet vlakem, šéfredaktor časopisu na kole. Na brněnském hlavním nádraží se nás sešlo okolo...
csop veronica
facebook
Naším posláním je podpora šetrného vztahu k přírodě, krajině a jejím přírodním i kulturním hodnotám.
ISSN 1213-0699 | ZO ČSOP Veronica | Panská 9, 602 00 Brno | mapa stránek časopisu